Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová

Mystička a stigmatička.

Narodila sa v chudobnej rodine, kde bolo deväť súrodencov. Odmalička musela pomáhať pri prácach doma i na poli a už v útlom veku začala mať rôzne videnia. Chcela sa stať rehoľníčkou, klarisky v Münsteri jej však dali podmienku, že musí vedieť hrať na organe.

Keď mala Anna Katarína 28 rokov splnil sa jej sen. V roku 1802 vstúpila k augustiniánkam v Dulmene, v malej obci neďaleko Coesfeldu. Zostala tam 9 rokov. V kláštore začala žiť mimoriadny mystický život. Jednej noci, keď sa modlila, zjavil sa jej Ježiš a ponúkol jej dve koruny, jednu z ruží a druhú z tŕňov. Vybrala si tŕňovú korunu a Ježiš jej ju položil na hlavu. Kláštor pod tlakom hnutia sekularizácie v roku 1811 zrušili. Katarína si musela nájsť prácu v domácnosti kňaza Abbé Lamberta, ktorý ušiel z Francúzska. Neskôr vážne ochorela a bola pripútaná na lôžko. 29. decembra 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Na túto chvíľu spomína takto:

„Bolo to tri dni pred Novým Rokom, asi o tretej popoludní. Práve som rozjímala nad Utrpením Pána a prosila Pána Ježiša, aby mi dovolil mať účasť na jeho kríži a potom som sa pomodlila päť krát Otče náš k úcte piatich svätých rán. Zrazu ma zaplavilo svetlo. Videla som Telo Ukrižovaného, živé, žiarivé, s rozpätými ramenami, ale bez kríža. Rany žiarili ešte silnejším svetlom ako zvyšok tela. V srdci som cítila čoraz väčšiu túžbu po účasti na Ježišových ranách. Vtedy, najskôr z jeho rúk a potom z boku a nôh, vyšli červené lúče, ktoré ako šípy prešli cez moje ruky, bok a nohy.“

Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba pár kvapiek vody alebo ovocnej šťavy a eucharistickú hostiu. Svetlo do tejto veci vnáša doktor Wesener vo svojom denníku:„Pokiaľ ide o stravu, povedali mi, že neje nič. Mohol som konštatovať, že za 24 hodín sa dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom povypľúvala všetku vlákninu. Potom prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody. Vtedy ju vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou. Pri jej lôžku sa striedali skupiny duchovných i laikov, aby potvrdili vierohodnosť mystických fenoménov a absolútne neprijímanie potravy. Po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov.“

Mala mimoriadnu charizmu dávať rady a upokojovať srdcia. Boh ju obdaril mimoriadnou intuíciou. Inštinktívne rozoznávala liečivé byliny na poli a potom ich presádzala do svojej záhradky. Vedela odlíšiť posvätné predmety od svetských. Táto schopnosť jej ostala po celý život.

Chýr o stigmatizovanej vizionárke sa preniesol až k ušiam básnika Clemensa Brentana, čo určite zariadila Božia prozreteľnosť. Takmer 6 rokov zaznamenával Clemens Brentano deň čo deň, čo mu rozprávala stigmatizovaná mníška až do jej smrti.

Výsledkom bolo vydanie známej knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, z ktorej čerpal námety aj režisér Mel Gibson pre svoj film Umučenie Krista. Obsahuje vízie udalostí od Poslednej večere až po Zmŕtvychvstanie.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Annu Katarínu Emmerichovú za blahoslavenú 3. októbra 2004.

Bl. Anna Katarína, prosím, oroduj za nás!