Svätá Hyacinta Marto

Vizionárka z Fatimy.

Hyacinta Marto sa narodila 11. marca 1910 vo Fatime. V rodine bolo 9 detí. Dvom najmladším sa dostalo milosti nebeských zjavení. Keď mala Hyacinta 6 rokov, tak sa jej, jej bratovi Františkovi a sesternici Lucii zjavil anjel mieru. So sklonenou hlavou k zemi ich naučil nasledujúcu modlitbu: „Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba a milujem Ťa. Prosím o odpustenie pre tých, ktorí v Teba neveria, neklaňajú sa Ti, nedúfajú v Teba a nemilujú Ťa.“

V lete ich znovu vyzval, aby sa veľmi modlili, pretože Ježišovo a Máriino Srdce majú s nimi veľké plány milosrdenstva. Vyzval ich, aby prinášali aj obete ako pokánie za hriechy, ktoré Boha urážajú, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Predovšetkým mali pokorne prijímať utrpenie na ne zosielané.

S veľkou láskou v srdci sa Hyacinta učila najrôznejšiemu odriekaniu sa dovolených vecí a rôznemu asketizmu. Napr.: zriekla sa jedla, oddialila napitie, keď sa popálila žihľavou s radosťou hovorila: „z lásky k Pánovi Ježišovi a za obrátenie hriešnikov.“ Podobne keď objavila, že povraz uviazaný okolo tela môže pôsobiť nepríjemne, začala ho preto neskôr nosiť. Hyacinta brala modlitby a skutky pokánia za obrátenie hriešnikov tak vážne, že si nenechala ujsť žiadnu príležitosť. Bola veľmi živá a impulzívna.

V polovici októbra ich anjel naučil modlitbe: „Najsvätejšia Trojica, …“ a následne im podal Eucharistiu. To zapôsobilo na Hyacintu najviac.

Potom nasledovalo 6 mariánskych zjavení od 13. 5. 1917 na Cova da Iria, kam vodili na pastvu ovce. Hyacinta prvé zjavenie krásnej pani doma prezradila, ale nebolo jej verené. Mamička dokonca chcela, aby išla povedať každému, kto jej uveril, že klamala a prosila ich za odpustenie. Až neskôr sa všetko zmenilo. V zjaveniach uvideli deti aj peklo a boli im zverené tajomstvá, ktoré obsahovali predpoveď 2. svetovej vojny, obrátenie Ruska i útoky na pápeža a cirkev. Zverené tajomstvo nebola Hyacinta ochotná prezradiť ani vtedy, keď sa jej vyhrážali, že ju usmažia zaživa v oleji. Aj také utrpenie bola ochotná priniesť za obrátenie hriešnikov, za ktorých už predtým s láskou prinášala všetky obete. Tiež nezabúdala pridávať obete za sv. Otca, ku ktorému chovala v srdci veľkú úctu. Prežila aj jeho videnie.

V októbri 1918 vážne ochorela a mala veľké bolesti na prsiach. Kým išla do nemocnice, navštívila ju opäť Panna Mária a opýtala sa jej, či chce obrátiť ešte viac hriešnikov. Po súhlasnej odpovedi sa dozvedela, že bude veľa trpieť v nemocnici a utrpenie má znášať za obrátenie hriešnikov, na odčinenie hriechov proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, za mier a za sv. Otca. Panna Mária jej tiež predpovedala utrpenie v nemocnici v Lisabone, kam za ňou neprídu ani rodičia, a že tam zomrie. Vyhlásila, že nemá strach, pretože vie, kto pre ňu nakoniec príde a odvedie ju do neba. Lucii pri poslednom stretnutí povedala: „Modli sa za mňa, už Ťa nikdy (tu) neuvidím ani nikoho z rodiny a umriem úplne sama.“

Tak sa aj stalo. Nemala ešte ani 10 rokov. Medzi jej posledné slová patrili: „Môj Ježišu, milujem Ťa, a z lásky k Tebe chcem veľmi trpieť.“ „Ježiš, teraz môžeš obrátiť mnoho hriešnikov, pretože táto obeť je veľmi veľká.“

Pápežom Jánom Pavlom II. bola blahorečená 13. 5. 2000 spoločne so svojim bratom. S ním tiež bola pápežom Františkom vo Fatime svätorečená 13. 5. 2017.

Hyacinta mala zvlášť v obľube malé biele ovečky. Často ich pritúlila k srdcu a večer niektorú z nich niesla na ramenách domov, aby „sa neunavila.“ Keď sa raz vracali domov, Hyacinta s malým jahniatkom na rukách kráčala uprostred stáda.

“Hyacinta, čo robíš medzi stádom“ pýtala sa Lucia. „Kráčam tak, ako Pán Ježiš na obrázku, ktorý som dostala.“ odpovedala Hyacinta.

Svätá Hyacinta, prosím, oroduj za nás.