Sväté Perpetua a Felicita
Mučeníčky odvahy a sestry vo viere.
Spoločne oslavované 7. marca sú svätá Perpetua a svätá Felicita uctievané ako ranokresťanské mučeníčky, známe svojou vierou, odvahou a láskou ku Kristovi. Ich príbeh, zachovaný vlastnými slovami Perpetuy, zostáva jedným z najsilnejších svedectiev ranej Cirkvi.
Svätá Perpetua bola mladá šľachtičná z Kartága v severnej Afrike a svätá Felicita bola otrokyňou – dve ženy z úplne odlišných svetov, no zjednotené v láske ku Kristovi a v odmietnutí vzdať sa viery. V roku 203 nl. boli za prenasledovania cisára Septimia Severa zatknuté spolu s niekoľkými spoločníkmi pripravujúcimi sa na krst. Perpetua bola čerstvou matkou, stále dojčila svojho malého syna, zatiaľ čo Felicita bola v čase ich uväznenia tehotná.
Vo väzení si Perpetua viedla denník a zaznamenávala svoje vízie, modlitby a hlbokú duchovnú silu, ktorú našla vo svojom utrpení. Felicita, hoci bola vysoko tehotná, sa vrúcne modlila, aby porodila, aby mohla čeliť mučeníckej smrti so svojimi spolukresťanmi. Jej modlitby boli vypočuté a svoje dieťa porodila len niekoľko dní pred plánovanou popravou. Tieto odvážne ženy spolu stáli ruka v ruke a odmietli zaprieť Krista napriek brutálnemu mučeniu, ktoré ich v aréne čakalo.
Perpetua v zápiskoch uvádza: „Keď sme boli vyšetrovaní, pokúšal sa ma otec odradiť od viery. Povedala som mu: Otče, vidíš tu ten džbán? Nemožno ho nazvať inak, než čo vyjadruje, čím je. A ja sa tiež nemôžem inak vyjadriť, než, že som kresťanka.”
Otec sa rozhneval a udrel ma. O niekoľko dní sme boli vo väzení pokrstené. Čoskoro nato sme boli obe uvrhnuté do podzemného väzenia. Bol to hrozný deň. Nepredstaviteľné teplo sálalo z toho množstva ľudí. Vojaci si k nám veľa dovoľovali.
Neskôr nám diakoni Perpetius a Pomponius úplatkom dopomohli k tomu, že sme na niekoľko hodín mohli byť v lepšom kútiku nášho väzenia, kam nás zaviedli. Dojčila som svoje dieťa, ktoré bolo od hladu veľmi slabé. Obrátila som sa na matku a brata a im som svoje dieťa odkázala. Tiež som si presadila, že pár dní som mohla mať dieťa ešte u seba v žalári. Neskôr sme boli pri výsluchu u štátneho nadvládneho Hilariana a jeho rozsudok znel: „šelmám“. Chcela som mať ešte do tej doby dieťa u seba, ale otec to nedovolil.”
Keď nadišiel deň popravy, muži boli najprv do krvi zbití koženými remeňmi. Na Perpetuu a Felicitu hodili sieť a potom vypustili divokú kravu so špicatými rohami, ktorá ich zranené vláčila. Potom bol Satyr predhodený leopardovi a zostal polomŕtvy v kaluži krvi, po ňom boli šelmami stýraní ostatní traja muži a nakoniec všetci v strede arény usmrtení. Gladiátor im mečom prerezal hrdlo. Kristovi odovzdali svoj život a on bol ich silou v najťažších okamihoch.
Na ich sviatok, 7. marca, si uctievame svätú Perpetuu a svätú Felicitu ako vzory viery, priateľstva a odvahy tvárou v tvár prenasledovaniu. Nech nás ich svedectvo inšpiruje, aby sme pevne stáli vo svojej viere, dôverovali v Božiu milosť a podporovali sa navzájom vo viere.
Svätá Perpetua a svätá Felicita, prosím, orodujte za nás.
