Svätý Ján Jozef z Kríža
Mystik a prorok.
Ján Jozef z Kríža sa narodil na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a to 15. augusta 1654 na ostrove Ischia v neapolskom zálive. Rodičia Giuseppe a Laura Gargulio mu vybrali meno Carlo Gaetano Calosirto. Jeho matku Lauru zachvátili pôrodné bolesti na prechádzke, ďaleko od bohatého paláca v ktorom s manželom žili. Prichýlila ju istá chudobná žena a tak sa malý Carlo Gaetano, tretí syn bohatých rodičov narodil v biednej a skromnej izbe. Zdá sa, že aj nebo sa pripravilo na príchod malého Carla a predpovedalo mu takto život v chudobnej reholi. Jeho matka Laura s úsmevom poznamenala, že pôrod v chudobnej izbičke bude asi odmenou za pôst o chlebe a vode, ktorý často praktizovali a ich veľkou a oddanou úctou k Panne Márii. Carlo navštevoval kláštor augustiniánskych otcov na ostrove, od ktorých dostal prvú humanistickú aj náboženskú formáciu. Pochádzal z piatich detí, z ktorých sa všetky rozhodli slúžiť Bohu. Na túto cestu sa vydal ešte v detstve. Ako dieťa si postavil v izbe, kde spal, oltár Panne Márii, aby sa mohol pomodliť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Ako pätnásťročný vstúpil do nového kláštora bosých Františkánov zreformovaných svätým Petrom z Alkantary, ktorý práve otvorili v Neapole. Ako dvadsaťtriročný sa 18. septembra 1677 v kostole Santa Maria Maggiore stal kňazom a o rok neskôr novicmajstrom aj gvardiánom kláštora.
Prijal rehoľné meno Giovani Giuseppe della Croce. Po náboženskej profesii sa spolu s jedenástimi spolubratmi presťahoval do Piedimonte d’Alife a postavil nový kláštor v blízkosti svätyne Santa Maria Devivole. Ešte stále ako veľmi mladý sa zamiluje do ticha, v ktorom žije Boh, do dlhej a horlivej modlitby, rozjímania a meditácie. Ale pre skutočných svätých platí, že sa nemôžu odcudziť od sveta, keď vidia tisíce rozporov a veľa utrpenia. Svätý Ján Jozef sa pohybuje v uliciach mesta trvalo úplne naboso. Ide aj za hranice svojho zdravia, za každého počasia a napriek všetkým poveternostným podmienkam. Časom vážne ochorie, no tak málo si cení svojho života, že je veľmi rýchlo zázračnou milosťou uzdravený a je opäť na ulici, neúnavný medzi pacientmi, a umierajúcimi. Pretože otec Ján Jozef nečaká na chudobných, aby k nemu prišli sami, radšej ide a hľadá ich priamo v slumoch a na uliciach.
Povinnosti jeho náboženskej rodiny padajú na neho: pokorne ich plní a tiež veľmi úspešne. Pre otca Jána Jozefa boli všetky funkcie v reholi veľmi ťažký kríž. Nepovažoval ich za poctu, ale priam za trest. Snažil sa ich vykonávať s pokorou, ale zároveň prosil predstavených, aby ho týchto funkcií zbavili. Chcel Bohu slúžiť vyslovene osamote. Predstavení ho však vymenovali v talianskej kapitule za provinciála. Získal ešte väčšiu funkciu, keď sa chcel zbaviť menšej.
Potom sa už úlohy na neho len tak hrnuli. Okrem iného spravoval naraz až sedemdesiat kláštorov a útulkov len v Neapole a vykonával rad ďalších ťažkých úloh. Navštevovali ho ako duchovného vodcu viacerí budúci svätci, ako Alfonz Mária de Liguori alebo František de Geronimo. Ako predstavený kláštora nariadil, že žiaden žobrák nesmie odísť bez pomoci. Nečudo, že mal povesť svätca už za živa a okrem konania zázrakov, levitácie, prorockého daru, daru videnia do duší iných, dokázal aj bilokovať, teda byť na viacerých miestach odrazu, ak si to vyžadovala daná situácia. Mal vízie Panny Márie, Dieťaťa Ježiš.
Svätý Ján Jozef, prosím, oroduj za nás.
