Svätý Peter Damiani

Učiteľ Cirkvi.

Narodil sa v Ravenne v r. 1007 do početnejšej a chudobnej rodiny. Obaja rodičia mu zomreli veľmi skoro a potom pocítil aj šikanovanie od súrodencov. Bosý a v roztrhaných šatách musel pásť bravy svojho najstaršieho brata.

Raz našiel peniaz a miesto na svoje potreby ho použil na svätú omšu za svojich rodičov. Iste ho napadli aj iné možnosti, ale zvíťazila tá, pre ktorú mohol patriť k blahoslaveným chudobným v duchu, k blahoslaveným, ktorí majú nedostatok a ktorých úsilím je páčiť sa Pánovi. Z tvrdého detstva mu pomohla sestra Roselinda, ktorá sa ho v opustenosti ujala, a ďalej jeden oveľa starší brat, ktorý sa v Ravenne stal arcikňazom. Okrem základných potrieb mu poskytol možnosť vzdelania, ktorú Peter s veľkou usilovnosťou využil. Gramatiku, rétoriku a právo vyštudoval poľahky a stal sa profesorom na strednej škole v Ravenne. Snáď bolo prejavom vďačnosti za pomoc s vyštudovaním, že si dal druhé meno Damiani po bratovi.

V 28 rokoch, r. 1035, vstúpil do prísneho kláštora benediktínskych pustovníkov, komunity založenej sv. Romualdom. Dodržiavali asketický režim, ktorý Petrovi spočiatku spôsobil problémy, napriek tomu sa tam venoval štúdiu Písma a teológie. Jeho manuálnou prácou bolo opisovanie rukopisov.

V roku 1043 bol zvolený priorom. Na jednej strane bol láskavý, s veľkým porozumením pre chudobných a opustených, na druhej energický a prísny s organizátorskými schopnosťami. Vo svojej horlivosti pomerne skoro založil päť ďalších rehoľných komunít a napísal pre nich niekoľko príručiek o mníšskom a pustovníckom živote. Na srdci mu neležalo len dobro mníšskych komunít, ale aj celej cirkvi. Napomínal aj niektorých biskupov a bohatších potulných mníchov. Na synodách vystupoval proti rôznym nerestiam a nedostatkom. Peter Damiani napísal traktáty Gratissimus a Gomorrhianus, namierené proti svätokupectvu a mravným neporiadkom medzi duchovenstvom. Pápež Štefan IX. menoval Petra biskupom a kardinálom. Túžil ho zapojiť do reformnej činnosti pápežskej kúrie. Peter v Ríme spolupracoval s reformátorom Hildebrandom, ktorý sa z clunyjského mnícha stal nielen poradcom viacerých pápežov, ale neskôr pápežom Gregorom VII.

Peter Damiani vo funkcii zástupcu rímskej kúrie v r. 1059 reformoval milánske a lombardské biskupstvo. Za Mikuláša II. si Peter prial zbaviť sa biskupských povinností a túžil po návrate do kláštora Fonte Avellana, v čom mu pápež vyhovel. Tam sa zaoberal aj rezbárskou prácou. Poslednú misiu konal v Ravenne, keď sa mesto v duchovnom smere rozdelilo na dva znepriatelené tábory. Situáciu dal do poriadku a na spiatočnej ceste zomrel v benediktínskom kláštore vo Faenze. Tam bol aj pochovaný.

Pápež Lev XII. ho v roku 1828 vyhlásil za učiteľa Cirkvi.

Svätý Peter Damiani, prosím, oroduj za nás.