Hľadajúci.

Narodil sa v chorvátskej Banja Luke 16. 12. 1896 do zámožnej rodiny, v ktorej náboženstvo nehralo veľkú rolu. Po skončení gymnázia sa v šestnástich rokoch zamiloval do Grety Tešnerovej, ale ona mu utiekla s podvodníkom a milostné dobrodružstvo sa skončilo tým, že si vzala život. Ivana sa to hlboko dotklo. Mal veľký záujem o literatúru, umenie a vedu, najmä prírodné vedy, kde mu vyvstávali otázky o večnom určení ľudského života. Ivan chcel študovať odbor, o ktorý mal záujem, ale kvôli nesúhlasu rodičov sa nakoniec zapísal vo Viedni na vojenskú akadémiu. Začiatkom roku 1915 rodičia zmenili názor a dovolili mu štúdium na viedenskej univerzite. Ivan si taktiež rozšíril duchovný rozhľad a začal v ňom rásť záujem o vieru a túžba po kresťanskej dokonalosti.

V tom čase bol povolaný na vojenskú službu a pocítil svoju slabosť a bezmocnosť. Začal hľadať pomoc u Boha. V roku 1915, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, zložil sľub čistoty až do uzavretia manželstva. Vo februári 1916 bol poslaný na front a veľmi mu prekážalo zabíjanie ľudí, ako vyplýva z jeho denníka, do ktorého si napísal aj to, že vždy sníval o bratstve a láske. Po vojne pokračoval v štúdiu vo Viedni. Na filozofickej fakulte študoval literatúru, romanistiku a germanistiku. Jeho rodičia sa presťahovali do Záhrebu. Významným duchovným zážitkom boli pre Ivana exercície u sv. Gabriela v Mödlingu. Na jeseň 1920 odišiel s dvoma spolužiakmi do Paríža. Dva roky tam študoval na Sorbonne a na Katolíckom inštitúte. Za dizertačnú tému si vybral „Vplyv liturgie na francúzskych spisovateľov od Chateaubrianda po súčasnosť“. Po skončení štúdia sa vrátil do Záhrebu, kde sa stal profesorom francúzštiny. Liturgia ho stále viac priťahovala a v rôznych časopisoch o nej publikoval viacero článkov. Mládeži sprostredkovával mnohé z toho, čo priniesol až Druhý vatikánsky koncil. Svoje úvahy venoval aj otázkam rodiny.

Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši, často sa na ceste modlil ruženec a vždy raz týždenne zašiel do baziliky Božského Srdca pomodliť sa krížovú cestu. Navonok viedol celkom obyčajný život, rozvíjal svoje prirodzené dary, dosahoval mnohé ľudské úspechy, ale to, čo bolo v jeho živote podstatné, bol jeho úspech pred Bohom. Snažil sa na Neho stále pamätať a stále sa s Ním spájať. Pri každej svojej činnosti hľadal nesmierne cenné poznanie Ježiša Krista a dal sa ním uchvátiť. Od detstva mal slabší zrak a veľa ho trápili bolesti zubov. V roku 1927 začal byť stále chorý. Najprv išlo o zápal hrdla, potom zápal rebier a pľúcnych hrotov. V nasledujúcom roku sa objavil akútny zápal čeľustných dutín a situácia sa ukázala byť vážna, operácia nevyhnutná. V záhrebskej nemocnici vo veku 31 rokov zomrel. Na jeho pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť 5000 ľudí.

Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve v Bosne a Hercegovine 22. 6. 2003 tohto chorvátskeho laika blahorečil a pre aktuálnosť jeho posolstva o apoštoláte laikov ho dal za vzor najmä mládeži.

Blahoslavený Ivan Merz, prosím, oroduj za nás.