Najsvätejšieho srdca Ježišovho

Božské srdce Ježišovo.

Pán Ježiš si v roku 1674 sťažoval rehoľnej sestre Margite Márii Alacoque: „Je veľmi veľa tých, čo mi odplácajú nevďačnosťou a urážkami. Preto nech je ustanovená osobitná slávnosť na počesť môjho Srdca.“

Margita videla Božské Srdce v oslnivom lesku, ovinuté tŕním a ozdobené krížom. Ježiš jej ukázal toto svoje Srdce, aby k nemu horela láskou a rozširovala k nemu úctu v jeho Cirkvi. Súčasťou úcty má byť aj prijímanie eucharistického Kristovho Tela a adorácia o prvých piatkoch. Už po deviatich po sebe idúcich prvých piatkoch (vrátane sviatosti zmierenia) ponúka milosť pokánia pri umieraní, aby ľudia nezomreli bez prijatia svätých sviatostí. Pre ctiteľov svojho Srdca dal v roku 1685 Margite dvanásť prisľúbení, ktoré sú podmienené nielen uvedenou úctou, ale aj snahou žiť podľa evanjelia, najmä podľa ôsmich blahoslavenstiev.

Margita Mária Alacoque sa podľa Ježišovej túžby zasadzovala o rozšírenie úcty k jeho Najsvätejšiemu Srdcu.

Aj sv. Ján Eudes, ktorý už v roku 1643 založil kongregáciu Ježiša a Márie, odporúčal úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Zostavil liturgické omšové texty a ofícium, ktoré mu 20. októbra 1672 schválili francúzski biskupi, aby sa s nimi mohol v jeho kongregácii sláviť sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Litánie, ktoré sa recitujú počas sviatku, naznačovali plnosť osoby Božieho Syna. Pobožnosť, ktorú si želal Pán Ježiš, uznal až v roku 1765 pápež Klement XIII. a na celú Cirkev ju rozšíril v roku 1856 pápež Pius IX. Z ďalších pápežov Lev XIII. vydal 25. mája 1899 encykliku Annum sacrum, v ktorej súhrnne vysvetlil teologické základy úcty k Božskému Srdcu. Koncom toho istého roku slávnostne zasvätil celé ľudstvo Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Pápež Pius XI. s vydaním encykliky Quas primas 11. decembra 1925 zaviedol každoročnú obnovu zasvätenia sa Božskému Srdcu pri slávnosti Krista Kráľa, aby spojil jeho lásku s tajomstvom jeho vlády. Pápež Pius XII. zhrnul celú náuku o Srdci Kristovom do 127 článkov encykliky Haurietis aquas, vydanej 15. mája 1956.

Prvé prenasledovania kvôli úcte k Najsvätejšiemu Srdcu začali jansenisti a Margita o tom napísala: „Satan vyvolal túto búrku, pretože zúri nad tým, že touto pobožnosťou mu bolo vytrhnutých už veľa duší, o ktorých sa domnieval, že ich už má istých.“ Cisár Jozef II. (1765 – 1790) nariaďoval obrazy Srdca Pánovho premaľovať s odôvodnením, že urážajú oči vzdelaných ľudí.

Najsvätejšie srdce Ježišovo, prosím, oroduj za nás.