Svätý Bonifác

Apoštol Nemecka.

Narodil sa okolo roku 675 v Kirtone, ktorý leží neďaleko Exeteru, v anglosaskom kráľovstve Wessex na dnešnom juhu Anglicka. Pri krste dostal meno Winfrid. Už od mladosti mal rád samotu a podľa svojho priania bol vychovávaný v benediktínskom kláštore v Exeteri. Strávil tu trinásť rokov, potom prešiel do kláštora v Nurslingu v hrabstve Southamptonshire. Po zložení rehoľných sľubov prijal hábit benediktína a začal študovať teológiu. Až do svojich 40 rokov sa venoval vede a vzdelávaniu. Ovládal latinčinu a vynikal aj v básnickom umení. Niekoľko rokov riadil kláštornú školu. Zostavil učebnicu gramatiky a básnickú príručku. Kňažskú sviatosť prijal až približne vo veku 30 rokov. Na kazateľnici aj vo spovednici bol veľmi horlivý.

V jeho živote sa prejavili tri lásky, ktoré sú charakteristické pre benediktínov: láska k písomníctvu, k misijnej činnosti a k rímskemu nástupcovi svätého Petra.

Podľa niektorých správ dostal meno Bonifác až od pápeža Gregora II. Po štyridsiatke, v roku 716, sa vydal s tromi spoločníkmi na európsky kontinent, do pohanského Fríska hlásať evanjelium. Prišiel k germánskemu kmeňu na území dnešného Holandska a severozápadného Nemecka. Frísov ovládali Frankovia, ktorí sa proti nim búrili, a v takýchto podmienkach sa misijná činnosť zdala nemožná.

Winfrid sa vrátil do Nurslingu a bol zvolený za opáta. Túto hodnosť však čoskoro opustil, vyžiadal si u biskupa z Winchesteru, aby bol za opáta vymenovaný Štefan, a sám získal povolenie odísť do Ríma. Túžil po pápežovom požehnaní na evanjelizáciu Germánov. Gregor II. ho asi rok nechal u seba a v polovici mája 719 ho poveril hlásaním evanjelia medzi Germánmi a dal mu meno mučeníka Bonifáca.

Bonifác prišiel k Frísom cez Durínsko spolu s rodákom Wilibrordom (pamiatka 7. novembra) a dosiahli značný úspech. Následne ho pápež poslal do Hesenska na strednom Porýní. Tu Bonifác pochopil, že je potrebné získať vládnuce kruhy a vymenovať biskupa. Obrátil sa preto na pápeža, ktorý ho pozval do Ríma, aby ho vysvätil za biskupa pre germánske krajiny na území dnešného Nemecka. K tomu došlo 30. novembra 722. Pápež dal Bonifácovi aj odporúčajúce listy pre významného franského majordóma Karla Mertela a pre durínske a saské kniežatá. Bonifác potom s pomocou anglosaských duchovných začal zakladať kláštory ako bašty kresťanstva. Vrátil sa aj do Hesenska, kde sa mnohí kresťania opäť obracali k poverám, čarodejníctvu a obetovaniu modlám.

V dedine Fritzlar pri Geismare stál mohutný dub, zasvätený bohu bleskov Thorovi, ktorý slúžil ako hlavné miesto modlárstva. Bonifác rozhodol o jeho výrube. Ľudia v hrôze čakali, čo sa stane, a keď sa Thor vôči Bonifácovi ukázal bezmocný, prešli na jeho stranu. Z dreva padnutého stromu Bonifác postavil kaplnku svätého Petra. V Durínsku potom riešil problémy s nedostatočným vzdelaním kňazov a ich nedostatkami vo viere. Na rieke Ohre založil dva kláštory na vzdelávanie mládeže. V roku 725 si vyžiadal ďalších kňazov a rozšíril počet svojich spolupracovníkov.

Pápež Gregor III. v roku 732 vymenoval Bonifáca za arcibiskupa s právomocou svätiť ďalších biskupov. O šesť rokov neskôr Bonifác tretíkrát navštívil Rím a pred návratom do misie ho pápež ustanovil za svojho legáta pre rozsiahlu misijnú oblasť. Medzi jeho úlohy patrilo aj reformovať franské duchovenstvo a vybudovať cirkevné organizácie v Bavorsku, Hesensku a Durínsku. Bolo to potrebné kvôli miestnym feudálom, ktorí chceli dosadzovať do cirkevných hodností svojich ľudí. Karol Mertel bol k nemu naklonený len čiastočne a pre cirkevnú organizáciu podliehajúcu Rímu nemal pochopenie. Až po roku 741, keď prevzali vládu jeho synovia, sa situácia začala meniť a v roku 743 začali zvolávať cirkevné synody, ktoré pripravili cirkevnú obnovu Franskej ríše. Rozhodlo sa o zriadení cirkevnej metropoly v Kolíne nad Rýnom a Bonifác sa stal prvým metropolitom. V roku 744 došlo k založeniu významného kláštora vo Fuldách, ktorý sa neskôr zaslúžil o pokračovanie Bonifácovho diela. V roku 747 sa Karloman, vládnuci vo východných krajoch, vzdal vlády v prospech brata Pipina Krátkeho, ktorý potom vládol celej Franskej ríši a k Bonifácovi sa údajne správal zdržanlivo. Bonifácovi sa blížila osemdesiatka, preto arcibiskupstvo predal Lullovi. Misijná horlivosť ho však neopustila, preto navštívil prvé oblasti svojho pôsobenia. Pri Dokkume pripravoval birmovanie a bol prepadnutý skupinou fanatických pohanov, ktorí zavraždili nielen jeho, ale aj jeho 52 spolupracovníkov.

Kresťania jeho telo preniesli do Utrechtu na území dnešného Holandska, kde ho pochovali v tamojšej katedrále. Jeho ostatky však neskôr opát Sturm preniesol do kláštora vo Fuldách.

Svätý Bonifác, prosím, oroduj za nás.