Svätý Ján XXIII.
Otvoril cirkev svetu.
Narodil sa 25. 11. 1881 v Sotto il Monte v Taliansku ako Angelo Giuseppe Roncalli. Matka sa volala Mariana, rod. Mazzola, a otec Giovanni Battista. V časoch, keď bola detská úmrtnosť veľmi vysoká, vyrastalo v rodine desať zdravých detí z trinástich narodených. Počas celého roka sa skoro vstávalo na rannú svätú omšu. Rodina Roncalliovcov žila pomerne skromným a tvrdým životom. Na odporúčanie farára sa Angelo dostal priamo do tretej triedy gymnázia v Celane, kam denne dochádzal 7 km. Medzi staršími spolužiakmi sa mu veľmi nedarilo. Dvanásťročný bol po skúške prijatý na gymnázium v Bergame a vstúpil tam do konviktu. Podľa pedagógov vynikal hlbokou vierou a schopnosťou získať si okolie svojou disciplínou, poslušnosťou, trpezlivosťou a cieľavedomosťou.
Od roku 1901 bol bohoslovcom Rímskeho seminára v Apollinare. Kvôli povinnej vojenskej službe musel štúdium viackrát prerušiť, no napriek tomu počas troch rokov získal doktorát z teológie a 10. augusta 1904 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Potom sa stal sekretárom svojho biskupa v Bergame a zároveň docentom cirkevných dejín. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako poľný kaplán v rôznych lazaretoch. Po vojne bol duchovným v Bergame. Od roku 1921 pôsobil v Kongregácii Propaganda fide. Po štyroch rokoch vstúpil do diplomatických služieb, stal sa biskupom a bol vymenovaný za apoštolského delegáta v Bulharsku. Tam sa zoznámil s pravoslávnou cirkvou, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho neskoršie snahy ako pápeža o dialóg s nekatolíckymi kresťanmi.
V roku 1935 sa stal apoštolským delegátom v Grécku. V rokoch 1943 až 1944 pôsobil ako vyslanec v Turecku. Od začiatku nasledujúceho roku bol nuncius vo Francúzsku. Zastal sa nemeckých vojnových zajatcov a v Chartres založil filozoficko-teologickú školu pre Nemcov. Na začiatku roku 1953 bol vymenovaný za kardinála a stal sa benátskym patriarchom.
Po pohrebe Pia XII. v októbri 1958 sa zúčastnil konkláve a 28. októbra bol nečakane zvolený za pápeža, pričom si vybral meno Ján XXIII. V čase jeho voľby od neho vzhľadom na vek mnohí veľa neočakávali, no ukázalo sa, aká užitočná táto voľba bola. Už pri pápežskej korunovácii povedal: „Som Jozef, váš brat“ (porov. Gn 45,4).
Jeho dobré vlastnosti z mladosti sa upevnili a rozvinuli. Bol prirodzene prostý a múdry, srdečný a láskavý, s humorom vedel žiť život. Pokorne plnil svoje úlohy, aj tú poslednú, viesť Cirkev v plnej odovzdanosti Duchu Svätému. Bol optimista, no nie snílek. Rád povzbudzoval a dodával odvahu. Počas jeho pontifikátu sa otvorili Cirkvi dvere demokracie a katolícka cirkev sa ukázala v novom, lepšom svetle. Oslovil ho výrok sv. Jána Zlatoústeho: „Nepotrebovali by sme vysvetľovať učenie, keby náš život dostatočne vyžaroval silu. Nebolo by treba slov, keby svedectvo našich skutkov bolo dostatočné.“ Tento výrok sa mu stal zásadou pontifikátu. Sám bol príkladom porozumenia. Neohlasoval nové dogmy ani nezdôrazňoval prísnosť ako cestu spásy, ale lásku. Zameriaval sa viac na to, čo spája, než na to, čo rozdeľuje. V rozdelenom svete Ján XXIII. povedal: „Chcem byť jednoducho vaším bratom, plným lásky, otvorenosti a porozumenia.“
V januári 1959, na sviatok obrátenia sv. Pavla, prekvapil svet oznámením, že zvoláva všeobecný ekumenický koncil. Ján otváral náruč pre celý svet, pre každého mal úsmev a správne slovo. Keď si mu jeden nový biskup sťažoval, že pre ťarchu zodpovednosti nemôže spať, odpovedal mu: „Takto to bolo aj so mnou v prvých dňoch pontifikátu. Potom sa mi vo sne zjavil anjel strážny a povedal: Janíčko, nerob sa tak dôležitým. A odvtedy zasa spím.“ K anjelovi strážnemu mal vrúcny vzťah a často o ňom hovoril.
V prejave 30. 9. 1959 kládol rodičom na srdce, aby svoje deti učili, že nikdy nie sú samé, lebo majú vždy po boku anjela strážneho. Radil, že sa s ním treba rozprávať celkom jednoducho a dôverne. Zdôrazňoval, že anjel strážny je dobrým radcom, prihovára sa za nás pred Bohom, pomáha v potrebách a chráni nás. V prejave 9. 9. 1962 spomínal skúsenosť s Piom XI.: „Keď musíme hovoriť s niekým, kto nie je prístupný našim argumentom, obráťme sa k svojmu anjelovi strážnemu. Zverte mu celú vec a prosme, aby sa porozprával s anjelom strážcom tej osoby. Keď sa dohodnú, bude následný rozhovor oveľa jednoduchší.“
Ján vyžaroval pokoj a vysvetľoval to slovami: „Kto má vieru, nestráca nervy. Viera je radosť, ktorá prichádza od Boha.“
O začatí koncilu napísal: „Boh vie, že som tejto veľkej inšpirácii pokorne otvoril svoju dušu.“ A vyhlásil: „Cirkev sa musí neustále obnovovať.“ Na začiatku koncilu povedal: „Žime jeden s druhým, snažme sa o jednotu a súdržnosť.“ Riadil len prvé zasadnutie (11. októbra – 8. decembra 1962) a prípravy na druhé.
Ako osemdesiatročný si počas duchovných cvičení zapísal: „Neželám si nič viac ani menej než to, čo mi Pán ponúkne. Ďakujem mu a každý deň hovorím: Som pripravený na všetko…“ Medzi jeho posledné slová patrilo: „Ideme do domu Pánovho.“
Blahorečený bol 3. 9. 2000 pápežom Jánom Pavlom II. a jeho telo bolo v marci 2001 nájdené neporušené. Svätorečený bol 27. 4. 2014 pápežom Františkom.
Svätý Ján XXIII., prosím, oroduj za nás.
