Svätý Blažej

Vzývaný pri bolestiach hrdla.

Svätý Blažej sa narodil v meste Sebaste v Malej Arménii a už od mladosti vynikal neobyčajnou bystrosťou ducha a hlbokým súcitom s trpiacimi, čo ho prirodzene priviedlo k štúdiu medicíny. Ako lekár si získal nesmiernu úctu nielen pre svoje odborné vedomosti, ale najmä pre spôsob, akým pristupoval k chorým, pretože v každom trpiacom človeku videl obraz samotného Stvoriteľa. Keď v meste zomrel biskup, veriaci ľud jednohlasne volal po tom, aby sa ich pastierom stal práve tento pokorný lekár, ktorého život bol už vtedy nepretržitou modlitbou. Blažej túto zodpovednosť prijal a ako biskup sa stal pre svoje stádo skutočným otcom, ktorý nikoho neodmietol a svoje príjmy delil medzi chudobných.
Keď však za vlády cisára Licinia vypuklo kruté prenasledovanie kresťanov, Blažej sa na vnuknutie Ducha Svätého utiahol do jaskyne v pohorí Argeos, aby odtiaľ v tichu a samote posilňoval cirkev svojimi modlitbami. Traduje sa, že jeho svätosť bola taká prenikavá, že k jeho jaskyni prichádzala divá zver, ktorá trpezlivo čakala, kým svätec dokončí svoju modlitbu, aby jej mohol požehnať a uzdraviť ich rany. Práve podľa týchto zvierat ho nakoniec objavili vojaci miestneho vladára Agrikolu, ktorí v lesoch hľadali zver pre arény. Blažej sa im nevzpieral a s pokojom v srdci ich nasledoval do mesta, vedomý si toho, že nastal čas jeho najväčšej skúšky.
Cesta do väzenia v Sebaste bola lemovaná zázrakmi a prejavmi Božej moci, no najviac v pamäti ľudí utkvel príbeh matky, ktorá v zúfalstve priniesla k jeho nohám svojho jediného syna. Chlapcovi v hrdle uviazla rybia kosť tak nešťastne, že sa už dusil a žiadna ľudská pomoc mu nedokázala uľaviť. Svätý Blažej nad ním s hlbokou vierou urobil znamenie kríža a pomodlil sa k Bohu, aby chlapcovi vrátil dych, na čo sa dieťa okamžite uzdravilo. Tento okamih sa stal prameňom stáročnej tradície, vďaka ktorej ho dodnes vzývame ako mocného orodovníka proti chorobám hrdla. Ani tento jasný prejav Božej milosti však neobmäkčil srdce vladára, ktorý od Blažeja žiadal, aby obetoval pohanským modlám.
Svätec na tieto výzvy odpovedal neochvejnou vernosťou jedinému Bohu, za čo bol uvrhnutý do temnice a podrobený neľudskému mučeniu. Katovi pomocníci mu trhali telo železnými hrebeňmi na vlnu, no Blažej uprostred bolestí len ticho ďakoval Kristovi, že ho uznal za hodného podieľať sa na jeho utrpení. Hovorí sa, že ho dokonca hodili do jazera, aby sa utopil, no on kráčal po hladine vody, akoby to bola pevná zem, a vyzýval pohanov, aby urobili to isté, ak ich bohovia majú nejakú moc. Nakoniec bol v roku 316 sťatý mečom, čím spečatil svoju pozemskú púť a vymenil biskupskú mitru za korunu mučeníckej slávy. Jeho život zostáva pre nás žiarivým príkladom toho, že skutočné uzdravenie človeka spočíva v úplnom odovzdaní sa do Božích rúk, a jeho meno sa dodnes s láskou vyslovuje v každom chráme, kde ľudia hľadajú ochranu pred zlom a chorobami.

Svätý Blažej, prosím, oroduj za nás.