Svätý Pankrác

Patrón mladých ľudí.

Svätý Pankrác sa narodil okolo roku 289 vo Frýgii, v dnešnom Turecku, do zámožnej rodiny. Po predčasnej smrti rodičov sa ho ujal strýko Dionýz, s ktorým spoločne odcestovali do Ríma. V tom čase sa tam pod vplyvom tajných komunít a učenia pápeža Marcelína udomácňovalo kresťanstvo. Obaja pocítili silné volanie viery a prijali krst, čím sa Pankrác stal horlivým vyznavačom Krista.
Stalo sa to práve v období krutého prenasledovania za cisára Diokleciána, ktorý vyžadoval absolútnu vernosť rímskym bohom a cisárovi ako božstvu. Pankrác bol napriek svojmu nízkemu veku štrnástich rokov zatknutý a predvedený pred samotného cisára. Dioklecián bol ohromený chlapcovou odvahou i vzhľadom, a preto sa ho pokúšal získať sľubmi bohatstva, postavenia a skvelej budúcnosti, ak sa zriekne svojej viery a obetuje pohanským modlám.
Mladý Pankrác však s neotrasiteľnou pevnosťou tieto ponuky odmietol. Vyhlásil, že hoci je telom dieťa, v srdci má vďaka Kristovi silu dospelého muža. Rímskych bohov označil za podvodníkov, čo cisára rozzúrilo natoľko, že nariadil jeho okamžitú popravu sťatím mečom na Via Aurelia. Stalo sa tak 12. mája roku 304.
Jeho telo neskôr s úctou pochovala zbožná kresťanka Ottavilla. Nad jeho hrobom bola neskôr postavená bazilika, ktorá dodnes nesie jeho meno. Svätý Pankrác sa stal jedným z troch „ľadových svätých“ a je uctievaný ako patrón mládeže, detí a kvetov. Jeho život zostáva symbolom nevinnosti spojenej s hrdinskou vernosťou pravde až za hrob.

Svätý Pankrác, prosím, oroduj za nás.