Svätý Róbert

Zakladateľ Cisterciánov.

Svatý Robert sa narodil okolo roku 1100 v anglickom Gargrave v grófstve York. Už od mladosti prejavoval hlbokú túžbu po Bohu a po štúdiách na parížskej univerzite prijal kňazské svätenie. Najprv pôsobil ako horlivý farár vo svojom rodisku, avšak jeho srdce žíznilo po dokonalejšom odlúčení od sveta. Vstúpil preto do benediktínskeho kláštora vo Whitby, no keď zatúžil po ešte prísnejšom živote v modlitbe a pokání, prešiel so súhlasom opáta k novovznikajúcej cisterciánskej reforme. Roku 1139 sa stal prvým opátom v novozaloženom kláštore Newminster v Morpethe, kde rozpaľoval srdcia svojich bratov príkladom svätosti a evanjeliovej dokonalosti.
Jeho duchovný život bol hlboko spojený s duchovným odkazom svätého Bernarda z Clairvaux, s ktorým ho spájalo úprimné priateľstvo a spoločné úsilie o obnovu Cirkvi. Svätý Robert vynikal obdivuhodnou askézou a neochvejnou trpezlivosťou. Nikdy sa nenajedol dosýta a všetko, čo si sám odoprel, s láskou rozdával chudobným, v ktorých s hlbokou úctou videl samotného trpiaceho Krista. V pôstnom období žil iba o chlebe a vode a k denným modlitbám mníšskeho ofícia s nevšednou horlivosťou pridával recitáciu všetkých stopäťdesiatich žalmov. Tento neustály sebezápor a vytrvalá modlitba mu vyprosili dar neochvejného vnútorného pokoja, ktorý nedokázala narušiť žiadna pozemská udalosť.
Boh obdaroval svojho verného služobníka mimoriadnymi milosťami a mocou nad zlými duchmi. Svätý Robert s vierou a autoritou vyháňal démonov a uzdravoval ľudí sužovaných ich útokmi, kvôli čomu býva zobrazovaný s diablom na reťazi. Jeho svätosť a duchovné otcovstvo priťahovali množstvo nasledovníkov, čo mu umožnilo v rokoch 1143 až 1148 založiť niekoľko ďalších cisterciánskych domov v Pipewelle, Roche a Sawley. Často tiež navštevoval svätého Godrika, pustovníka žijúceho v hlbokej samote, s ktorým zdieľal tajomstvá mystického života.
Ako skutočný nepriateľ pekla musel svätý Robert znášať aj ťažké skúšky a intrigy zlého ducha. Ten proti nemu podnietil lživé obvinenia a ohováranie zo strany niektorých spolubratov, ktorí ho očiernili z nečistého vzťahu s miestnou ženou. Svätý Robert prijal túto krivdu s hlbokou pokorou a pokojom. Vydal sa do zahraničia za svätým Bernardom, ktorý okamžite rozpoznal čistotu jeho duše, verejne sa za neho postavil a na znamenie úcty a ochrany mu daroval svoj vlastný opasok. Svätý opát sa vrátil do svojho milovaného Newminsteru očistený a ešte viac oslávený v očiach svojich mníchov. Tam tiež v povesti svätosti 7. júna 1159 odovzdal svoju čistú dušu do náruče Nebeského Otca, zanechávajúc po sebe žiarivý odkaz pokoja, sebezaprenia a bezhraničnej lásky k Bohu.

Svätý Róbert, prosím, oroduj za nás.