Svätá Makrína
Svätá z rádu Baziliánok.
Svätá Makrína, staršia sestra veľkých kappadockých otcov svätého Bazila a svätého Gregora Nyzského, bola obdarená mimoriadnymi darmi tela i duše. Už od útleho detstva rástla pod ochrannými krídlami svojej zbožnej matky Emélie a babičky Makríny, ktoré v nej zapálili neuhasiteľný plameň viery. Vynikala nielen výnimočnou krásou, ktorej si však vo svojej pokore nebola vedomá, ale predovšetkým geniálnou pamäťou a hlbokým vnútorným životom. Jej verným sprievodcom na každom kroku sa stal spev žalmov. Celú knihu žalmov nosila hlboko vrytú vo svojom srdci a slová chvály sprevádzali každé jej prebudenie, prácu, jedlo i chvíle odpočinku.
Keď mala dvanásť rokov, otec ju zasnúbil so zbožným mládencom, ktorého si však Pán čoskoro povolal k sebe. V tejto nečakanej strate svätá Makrína rozpoznala jasný Boží hlas a rozhodla sa navždy zasvätiť svoj život nebeskému Ženíchovi. Po skone svojho otca sa stala pravou oporou svojej matky a s láskou sa venovala výchove mladších súrodencov. Práve jej vrúcne slová a príklad svätého života pohli srdcom jej brata Bazila, ktorý pod jej vplyvom zanechal sľubnú svetskú kariéru a svetskú slávu, aby položil základy rehoľného života na kresťanskom Východe. Taktiež brata Naukrácia s láskou povzbudzovala k pustovníckemu životu.
Keď splnila svoje poslanie v rodine, odišla spolu s matkou Eméliou do tichého a nádherného kraja v Ponte, nad rieku Iris. Tam založila prvý ženský kláštor, čím položila základy mníšskeho života žien. Okolo seba zhromaždila oddané spoločníčky, od vznešených dvorných dám až po chudobné slúžky, pričom v Kristovej láske zmazala všetky spoločenské rozdiely. Život v jej kláštore pripomínal pozemské nebo. Sestry žili v dokonalej čistote srdca, bez hnevu a závisti, ďaleko od márnosti sveta. Ich jedinou slasťou bola zdržanlivosť, bohatstvom chudoba a každodenným chlebom neustála modlitba spojená s prácou. Z hlbokej úcty k svojmu bratovi neskôr tieto mníšky prijali Bazilove pravidlá a zrodil sa Rád sestier baziliánok.
Svätá Makrína úplne pohrdla všetkým, čo svet pokladá za vzácne, a celú svoju bytosť priniesla ako živú obetu Tomu, ktorý za nás zomrel na kríži. Na sklonku života, oslabená ťažkou chorobou, prijala vo svojom chudobnom príbytku brata Gregora Nyzského. Hoci ležala na tvrdej zemi na obyčajnej doske, jej duch zostával nezlomený a plný nebeskej radosti. Svojou hlbokou múdrosťou ešte na smrteľnej posteli tešila uplakaného brata a neustále svedčila o nesmrteľnom živote. Keď nastala jej posledná hodina, prežehnala svoje unavené oči, ústa i verné srdce, odovzdala svoju dušu Stvoriteľovi a v roku 380 tíško usnula v Pánovi. Jej sväté telo bolo za spevu žalmov a nábožných piesní pochované do hrobu jej milovaných rodičov, zanechajúc svetu nezmazateľný príklad tichej, ale premieňajúcej Božej lásky.
Svätá Makrína, prosím, oroduj za nás.
