Svätá Anežka Česká
Patrónka Čiech.
Anežka sa narodila asi 20. 1. 1211 v Prahe ako trináste dieťa kráľa Přemysla Otakara I. a deviate dieťa matky Konstancie Uhorskej. Tá sa za Přemysla vydala v roku 1199 po tom, čo v predchádzajúcom roku zapudil po dvadsaťročnom manželstve svoju prvú ženu Adlétu Míšenskú so svojimi štyrmi deťmi. Ako formálny dôvod kráľ použil štvrtý stupeň príbuzenstva. Niektorí historici za pravý dôvod uvádzajú „nespútanú zmyselnosť.“ Adléta bola nakrátko opäť prijatá manželom Otakarom I. pod politickým nátlakom v rokoch 1204–1205. Toto všetko mohlo mať vplyv na rozhodovanie Konstancie aj dcéry Anežky, ktoré si neskôr uvedomovali potrebu obete za hriechy rodu.
Adléta zomrela asi dva týždne po narodení Anežky, keď predtým žiadala pápeža Inocenta III. o zneplatnenie rozluky s Otakarom I. a zabezpečenie nástupníckych práv pre ich už dospelého syna Vratislava. Politika hrala hlavnú úlohu v jednaní otca, ktorý Anežku v útlom veku dvakrát zasnúbil. V troch rokoch s Boleslavom Sliezskym, synom kniežaťa Jindřicha Bradatého, a v ôsmich rokoch s Jindřichom, synom cisára Fridricha II. Po prvých zásnubách bola poslaná na výchovu do cisterciánskeho kláštora v Třebnici, ktorý založili rodičia jej snúbenca – Hedviga a Jindřich Bradatý. Ich dcéra Gertrúda sa stala predstavenou tohto kláštora. Hedviga je označovaná za tetu Anežky. Keď v roku 1216 prvý snúbenec Anežke zomrel, bola poslaná späť do Prahy k rodine. Krátko nato bol k jej výchove vybraný premonštrátsky kláštor v Doksanoch, založený jej starými rodičmi, najmä kráľovnou Gertrúdou. Asi po dvoch rokoch bola z kláštora odvolaná, pretože ju otec opäť zasnúbil a v roku 1219 musela na výchovu do Viedne, kde na vojvodskom dvore cisárovho radcu Leopolda VI. Babenberského mala byť pripravovaná pre svojho snúbenca.
V roku 1224 začal Přemysl naliehať na uzavretie sobáša, ale mladý kráľ Jindřich na sneme v Ulme prehlásil, že si Anežku nikdy nevezme. Anežka na udalosti, pravdepodobne spojené s intrigami a diplomaciou, nemala žiadny vplyv, ale svoju situáciu prijímala vo viere. V roku 1226 sa Přemysl chcel pomstiť Leopoldovi, ale pod vplyvom kazateľa Konráda z Hallu mnohí z jeho vojska odchádzali na križiacku výpravu. Keď Přemysl kazateľa v Lokti dopadol a rozhodol sa ho usmrtiť, Anežka s plačom vystúpila na jeho ochranu. Pretože žiadal o spovedníka, pred pripraveným katom ho zdvihla zo zeme a odviedla do kaplnky. Preukázala neohrozenosť, súcit a otca nakoniec uchránila pred spáchaním vraždy.
V ďalších rokoch bolo ešte dvakrát jednané o jej sobáši. O jej ruku žiadal anglický kráľ aj ovdovený cisár Fridrich II. Anežka však povedala „nie“, pretože jej srdce bolo pripravené povedať Bohu „áno“ k úplne odlišnému životu. Tajne sa obrátila o pomoc k samotnému pápežovi Gregorovi IX., ktorý jej rozhodnutie pre zasvätený život schválil, pochválil a požiadal cisára o pochopenie.
Anežka sa vrúcne za svoje povolanie modlila a za pomoci duchovných radcov dozrievala. Zo životopisov svätých na ňu mal veľký vplyv najmä príbeh o hrdinskom živote svätej Alžbety Durínskej. O spôsobe rehoľného života svätého Františka a svätej Kláry sa pravdepodobne dozvedela v súvislosti s pôsobením minoritov od roku 1224 v Prahe. V roku 1233 založila spolu so svojou matkou v Prahe pri kostole svätého Haštala špitál svätého Františka, chudobinec a útulok pre pocestných. Zároveň k starostlivosti o chorých založila špitálne bratstvo a vzápätí kláštor Na Františku, ktorý financovala zo svojho vena. Prvými rehoľníčkami tu boli klarisky z Tridentu spolu s deviatimi pannami z lepších pražských rodín. Anežka vstúpila do rádu 11. júna 1234 vo veku 24 rokov. Po zložení večných sľubov sa Na Františku z rozhodnutia pápeža stala abatyšou. Vynikala starostlivosťou o pravého františkánskeho ducha a plná radosti pomáhala chudobným.
Anežka je jedinou ženou, ktorá založila aj mužský rád – Križiakov s červenou hviezdou (OCr.), ktorých pápež Gregor IX. potvrdil ako rytierky rád na jej žiadosť v roku 1237. Anežkin brat Václav I., český kráľ, u nej neraz hľadal radu – napríklad pri zmierení so svojím synom Přemyslom Otakarom II.
Podľa životopiscov bola Anežka obdarená „jasnozrivým videním“ a mocou konať zázraky. Vopred videla smrť kráľa Přemysla Otakara II. na Moravskom poli. Zázračne pomáhala trpiacim, sužovaným chorobami a hladom. Okrem náhlych uzdravení je popisovaný na jej príhovor aj zázrak objavenia jedla v kláštore za doby veľkej núdze a hladovania, kedy český národ bol ponižovaný Brandenburmi. Rozdávala nádej a povzbudenie. Sama bola v utrpení veľmi trpezlivá, vynikala mimoriadne veľkou pokorou a láskou, pre ktoré mala vzor v Ježišovi. Nedá sa prehliadať jej dôvera a hlboká úcta k Eucharistii. Práve pre tu menované cnosti sa jej dostalo mnoho milostí, ktorými českému národu pomáhala a pomáha.
Po 46 rokov života v kláštore bola oporou všetkým spolusestrám. Modlitbou odprevadila na večnosť všetkých svojich blízkych a zomrela v pôstnom čase, ako predpovedala, v pondelok 2. marca okolo tretej hodiny popoludní vo veku asi 70 rokov. Pochovaná bola v nedeľu 15. 3. 1282 v kaplnke Panny Márie, medzi oratóriom a presbytériom kostola sv. Františka. Jej ostatky však boli odtiaľ prenesené na neznáme miesto. Ako dôvod je udávané zrušenie kláštora za Jozefa II. Od svojej smrti bola Anežka ctená ako svätica. O jej svätorečenie sa však žiadalo márne po 700 rokov. K potvrdeniu jej úcty došlo po zložito dlhom procese 3. 12. 1874 pápežom Piom IX. a k jej kanonizácii 12. 11. 1989 pápežom Jánom Pavlom II.
Kanonizácia sa dáva do súvislosti s návratom slobody, keďže sa udiala tesne pred nežnou revolúciu, doslovne päť dní skôr a pre český národ začalo oživenie náboženského života, ale o vytrvalosť vo viere a správne pochopenie slobody akoby ju prosil nedostatočne. Jej socha v súsoší V. Myslbeka stojí v pozadí po pravom boku sv. Václava na najznámejšom pražskom námestí približne od r. 1912.
Svätá Anežka Česká, prosím, oroduj za nás.
