Svätý Patrik
Apoštol Írska.
Svätý Patrik, tento pokorný služobník Najvyššieho a neohrozený apoštol írskeho ľudu, sa narodil v rímskej Británii v dedine Bannavem Taberniae, pričom jeho otec Calpurnius bol diakonom a starý otec kňazom, no mladý Patrik vo svojej mladosti nepoznal živého Boha a žil v duchovnej vlažnosti. Zlom v jeho osude nastal, keď mal šestnásť rokov a jeho domov prepadli írski nájazdníci, ktorí ho spolu s tisíckami ďalších odvliekli do neznámej pohanskej krajiny, kde bol predaný ako otrok krutému náčelníkovi menom Miliucc a šesť dlhých rokov strávil na úpätí hory Slemish v kraji Antrim. Práve v tejto hlbokej opustenosti, bičovaný dažďom a mrazom pri pasení stád, sa jeho srdce prvýkrát otvorilo nekonečnej Božej láske, pričom vo svojom Vyznaní neskôr napísal, že sa modlil stovky ráz za deň a jeho duch horel túžbou po Stvoriteľovi, až kým v noci nezačul tajomný hlas, ktorý mu oznámil, že jeho pôst a modlitby boli vyslyšané a loď na jeho návrat je pripravená. Po úteku a prekonaní viac ako dvesto míľ k pobrežiu sa zázračne dostal na palubu lode a po mnohých útrapách sa vrátil k svojim rodičom, ktorí ho prosili, aby už nikdy neodchádzal, no Patrik dostal v noci nebeské videnie, v ktorom mu muž menom Victoricus podal nespočetné množstvo listov a on počul hlas detí z lesa Foclut, ktoré jednohlasne volali, aby sa vrátil a opäť kráčal medzi nimi. Poslušný tomuto božskému volaniu sa vydal na cestu kňazstva, študoval pod vedením svätého Germana z Auxerre a pripravoval sa na svoju misiu v kláštoroch Galie a na ostrove Lérins, kým ho pápež Celestín I. neustanovil za biskupa a neposlal späť na zelený ostrov, aby tam vykorenil pohanské modlárstvo a zasial semeno evanjelia. Keď v roku 432 pristál na brehoch Írska, jeho prvým veľkým činom bolo zapálenie veľkonočného ohňa na vrchu Slane v predvečer sviatku Paschy, čím priamo vyzval kráľa Laoghaireho a jeho druidov, ktorí v tú noc zakázali akýkoľvek iný oheň okrem toho pohanského na kopci Tara, no Božia moc spôsobila, že Patrikov oheň nebolo možné uhasiť a kráľ, ohromený jeho svätosťou a odvahou, mu dovolil slobodne hlásať vieru po celej zemi. Patrik prechádzal krajinou, krstil tisíce ľudí v riekach a studniach, ktoré dodnes nesú jeho meno, premieňal staré pohanské svätyne na kresťanské chrámy a s neúnavnou horlivosťou zakladal kláštory, ktoré sa neskôr stali ohniskami viery pre celú Európu, pričom tradícia hovorí, že na hore Croagh Patrick strávil štyridsať dní v prísnom pôste a modlitbe, zápasiac s démonmi a vyprosujúc si od Boha milosť, aby írsky národ nikdy nestratil dar pravej viery. Jeho život bol neustálym svedectvom o Božej moci, pred ktorou sa skláňali aj najmocnejší náčelníci, a hoci čelil dvanástim nebezpečenstvám, ktoré ohrozovali jeho život, a bol viackrát uväznený, vždy dôveroval v ochranu Kristovho panciera, ktorého slová nosil v srdci i na perách, až kým napokon v meste Armagh, ktoré určil za sídlo svojej cirkvi, nedokončil svoj pozemský beh a v hlbokej starobe neodovzdal svoju dušu Pánovi, zanechajúc po sebe národ, ktorý sa z divokých kmeňov stal spoločenstvom svätých a učencov.
Svätý Patrik, prosím, oroduj za nás.
