Príbeh sv. Jozefa Moscatiho – Poďte, mama moja..

Príbeh svätého Jozefa Moscatiho, jeden z tých, ktoré sa šepkajú v uličkách Neapola, prenášaný medzi jednoduchými ľuďmi, kde srdce stále bije v rytme zázrakov.

Žena z uličky Lungo

Bol chladný a vlhký zimný podvečer, keď staršia žena zaklopala trasúc sa na dvere ambulancie doktora Moscatiho, neďaleko Nemocnice pre nevyliečiteľných. Mala na hlave šatku, mokré nohy a ruky popraskané od zimy. Nikto ju nechcel vyšetriť, pretože bola chudobná, bez mena a bez nádeje.

Vrátnik jej povedal:
„Signora, profesor už odišiel, skončil službu.“

Ona však odpovedala:
„Viem, že skončil, ale cítim, že ma čaká.“

A tak to bolo. Zhora schodiska sa zjavil Giuseppe Moscati s pohľadom sladkým a zároveň prísnym. Povedal len:
„Poďte, mama moja, tu nikto nezostane sám.“

Vzal ju dnu a vyšetril ju pozorne, akoby bola kráľovnou. Nielenže jej liečil telo, ale aj s ňou hovoril a vrátil jej dôstojnosť. Nakoniec jej vložil do ruky recept a päť lír so slovami:
„Choďte si kúpiť lieky, ale najprv si kúpte žemľu. Máte hlad.“

Žena sa dojala a plačúc povedala:
„Profesor, nemám nič na oplátku za túto milosť…“

A on s úsmevom:
„Ale už ste mi to oplatili: zaklopali ste.“

Tá žena sa vrátila o pár týždňov neskôr, uzdravená, s kytičkou fialiek a malým ružencom opotrebovaným časom. Položila ho na doktorov stôl a odišla mlčky. Moscati nosil ten ruženec vo vrecku až do konca svojich dní.

Tento príbeh nie je napísaný v knihách, ale stále ho rozprávajú v uličkách mesta medzi modlitbou a kávou so slovami:
„Giuseppe Moscati nebol len lekár… bol anjel prezlečený za človeka.“

Zdroje:
www.svatecdna.sk, La storia di Giuseppe Moscati: il medico santo – Info Irpinia, Nieje možné kopírovať – je možné zdieľať odkaz stránky