Svätá Kasilda
Pustovníčka s patronátom proti neplodnosti.
Bola dcérou krutého kráľa Kana, vladára mohamedánskych Maurov. Jeho sídlo bolo v španielskom meste Toledo. Vychovávaná bola ako mohamedánka, ale na rozdiel od otca mala súcitné a milosrdné srdce. Vídala kresťanských zajatcov, na ktorých sa otec dopúšťal hrozného bezprávia, a keď počula ich nárek bolo jej z toho úzko. Tajne ich chodievala navštevovať, nosila im pritom do väzenia pokrmy a svojou láskavosťou sa snažila zmierniť ich bolesti. Pre toto, vo svojej podstate kresťanské konanie, dostalo sa jej od Boha nejednej milosti.
Stále viac milovala zajatcov, od ktorých sa dozvedala pravdy o Kristovi, a priľnula k viere prenasledovaných. Potom sa stalo, že ochorela na krvotok a na radu lekárov, keď sa choroba stále horšila, prosila opakovane otca, aby ju nechal doviezť k jazierku sv. Vincencie pri meste Tarragony, kde bola liečivá voda. Otec sa zdráhal preto, že krajina náležala kresťanskému kráľovi Ferdinandovi, ale nechal sa pre stav dcéry uprosiť. Získal Ferdinandov súhlas a princeznú Kasildu s patričným sprievodom vypravil k jazeru.
Pri jazere bola na pokyn kráľa Ferdinanda láskavo uvítaná. S Božou pomocou sa tam dokonale uzdravila a šťastná v kresťanskom ovzduší chcela aj kresťansky žiť. Prijala sviatosť krstu a vedomá si toho, čo by ju čakalo v otcovskom dome, že by bola donútená k sobášu s mohamedánom a jej viera by sa dostala do ohrozenia, rozhodla sa, že sa k otcovi už nevrátim nehľadiac na utrpenie, ktoré musela pre vieru prežiť. Svoje služobníctvo poslala späť do Toleda samotné a zriekla sa všetkého dedičstva.
Na mieste, kde nadobudla zdravie, si dala postaviť skromný príbytok na spôsob pustovne s kaplnkou. Tam trávila život ako panna a pustovníčka ďakujúca Bohu, že ju priviedol na cestu spásy a preukazovala milosrdné skutky druhým. Jej snahou aj naďalej bola pomoc kresťanským zajatcom. Už čoskoro po svojej smrti začala byť uctievaná a nad jej hrobom bol k jej cti postavený kostol.
Svätá Kasilda, prosím, oroduj za nás.
