Svätý Jozef Cottolengo

Robotník Božej prozreteľnosti.

Narodil sa 3. 5. 1786 v Bra v oblasti v Piemonte v Taliansku. Vyštudoval, v Asti prijal kňazské svätenie a odišiel do Turína, kde získal doktorát z teológie a stal sa kanonikom.

Jozef Cottolengo sa v Turíne stretával s veľkou hmotnou i duchovnou biedou. Raz, keď bol zavolaný k žene s niekoľkými deťmi, ktorá bola vo veľkej núdzi a napriek jej vážnejšiemu ochoreniu ju do nemocnice neprijali, rozhodol sa pre zriadenie nemocničného domu pre tých najpotrebnejších. Začal prenájmom domčeka so štyrmi lôžkami, ktorý nazval domčekom Božej prozreteľnosti. Lekár aj lekárnik mu sľúbili pomoc zadarmo a Jozef Cottolengo začal obdivuhodné dielo lásky. Čoskoro musel mať ďalší väčší dom, pretože pacientov pribúdalo a tiež potreboval ošetrovateľky a ďalších pomocníkov.

Založil dve družiny; jednou boli Sestry kresťanskej lásky a druhou Bratia svätého Vincenta. To bol jeho personál pre dom Božej prozreteľnosti, ktorý mal po niekoľkých rokoch vyše 600 obyvateľov. Boli to siroty, invalidi i mentálne postihnutí, nevyliečiteľne chorí a úbožiaci všetkého druhu. Cez kvalitne organizovanú charitatívnu pomoc objavili sa odporcovia aj z radov kňazov, ktorých Jozefova činnosť popudila. Rýchlo sa zväčšujúci špitál nedal spať ani úradom a zabezpečenie jeho činnosti prišiel zisťovať sám minister. Predpokladal, keby sa niečo s Cottolengom stalo, mohlo by jeho dielo priniesť veľké problémy verejnosti. Keď sa pýtal na riaditeľa, Jozef Cottolengo sa predstavil ako obyčajný robotník Božej Prozreteľnosti a na otázku odkiaľ berie prostriedky na zabezpečenie chodu domova s ​​toľkými ľuďmi odpovedal, že od Božej Prozreteľnosti, ktorej je nehodným služobníkom.

Márne Cottolengo vysvetľoval, že dom žije pod ochrannými krídlami Prozreteľnosti, ktorá posiela dobrovoľných darcov s darmi. Dôveru v Božiu Prozreteľnosť pokladal minister za veľmi riskantné konanie, ale pochopil, že Cottolengo je svätec. V tom smere informoval aj kráľovskú vládu.

Po vypuknutí cholery mali ľudia zo susedstva domu Prozreteľnosti obavy, že sa práve tam najviac rozšíri, a preto si vymohli na úradoch zatvorenie tohto domu. Josef Cottolengo túto ranu vzal s humorom a akoby o nič nešlo. Vyhlásil, že u nich doma sa hovorilo: „Kel sa viac vydarí, keď sa presadí, tak presadíme aj náš ústav!“

Dom presťahoval do Valdoca a dielo sa vzmáhalo. Každý dom mal svoj smer a odlišnú náplň. Popri prvom dome „Božej prozreteľnosti“ vyrástol „Dom viery“; ďalšie „Dom nádeje“ a „Dom lásky“. Pribudla aj novozaložená družina dobrých pastierok, ktoré sa starali o mentálne postihnuté dievčatá. V ďalšom „Ústave príhovoru“ vekom pokročilejší, zdanlivo nemohúci, sa modlili za duše v očistci. „Ústav sv. Taidy“ vychovával mravne poklesnuté dievčatá k usporiadanému životu. Obdivuhodný bol organizačný talent hlavného robotníka Prozreteľnosti. Neviedli sa žiadne príjmy a vydania a aj bez účtovníctva ústavné domovy kvitli. Charakteristickou vlastnosťou Jozefa Cottolenga bola vraj dôvera, že Boh sa postará o to, čo začal. O dosť neskôr, po Jozefovej smrti, sa z jeho domu stala nemocnica s 2000 lôžkami. Jeho láska bola nevyčerpateľná, ale s telesnými silami to bolo naopak. Na odporúčanie lekára sa na vyčerpanie odsťahoval k bratovi do Chieri. Jeho stav sa však aj tak zhoršil a po prijatí sviatostí tam zomrel vo veku 44 rokov.

Svätý Jozef Cottolengo, prosím, oroduj za nás.