Svätý Ľudovít Mária Grignion
Služobník Panny Márie.
Pochádzal zo západného Francúzska, kde sa 31. 1. 1673 narodil a bol pokrstený v Montforte 20 km východne od Rennes. Jeho otec bol notárom, bol temperamentný a prudký. Ľudovít bol od 11 rokov v jezuitskej internáte sv. Tomáša Becketa v Rennes, kde študovalo dvetisíc mladíkov. Ľudovít bol inteligentný, usilovný, umelecky založený, trochu plachý a hlboko zbožný. Tak ho videli jeho profesori. Pri modlitbe v kostole P. Márie Karmelskej sa rozhodol pre kňazstvo. Po ôsmich rokoch štúdia v Rennes čakalo naň ďalších osem rokov štúdia teológie v Paríži.
Rozlúčil sa s rodinou a v prechode cez most Cesson videl symbolický vstup do nového života, ktorý chcel žiť v úplnej závislosti od Božej Prozreteľnosti. Svoje presvedčenie o milujúcom Otcovi vyjadril tým, že prvému žobrákovi dal svoju batožinu, chudákom všetky peniaze a s ďalším žobrákom si vymenil šaty. To boli jeho prvé radostné kroky dôsledného života podľa evanjelia. Prežíval šťastie v dôvere v Božiu prozreteľnosť a jedlo i prístrešie si cestou vyžobrával. Svoju slobodu pociťoval v dokonalom odovzdaní sa Božej Láske, Večnej a Vtelenej Múdrosti, Ježišovi Kristovi.
V Paríži bol ubytovaný s chudobnými seminaristami a na prednášky dochádzal. Do seminára sv. Sulpica sa dostal až po dvoch rokoch. Profesori spoznali aj tam jeho nadanie a dobré vlastnosti. Jeho „slabosťou“ bola láska k chudobným a snaha slúžiť ľuďom na pokraji spoločnosti. Veľmi dobre poznal Bibliu a veľa ju používal. Túžil byť misionárom chudobných či vo Francúzsku alebo v cudzine. Vyvrheľom ľudskej spoločnosti sa rozhodol hlásať radostnú zvesť o Božej láske, o tom, že Ježiš ich miluje aj o Máriinej materskej starostlivosti. Jeho túžba smerovala k tomu, aby Ježiš a jeho Matka boli čo najviac ľuďmi milovaní. V 27 rokoch oslavoval svoju primície v chráme sv. Sulpica 5. 6. 1700. Uvažoval o tom, či ho Boh nevolá niekam ďalej do misií, a odobral sa roku 1706 hľadať radu k pápežovi Klementovi XI. Ten si všimol mimoriadne Božie dary, ktoré Ľudovít dostal, a jeho ponuku, týkajúcu sa vzdialených misií, zamietol. Namiesto toho ho menoval apoštolským misionárom a poslal späť do vlasti, zaplavenej vtedy jansenizmom, aby tam obnovoval Cirkev.
V oblasti západného Francúzska usporiadal dvesto misií a exercicií. Jedni ho obdivovali, druhí odmietali. Jeho životný štýl bol považovaný za nedôstojný. V taške cez rameno nosil Bibliu, breviár a poznámkové bloky. V niektorých diecézach mu biskupské konzistory ani nedovolili kázať. Asi nebolo ojedinelou udalosťou, že na ulici nežne zobral umierajúceho, špinavého chorého žobráka ako v Dinane a odniesol ho do najbližšieho rehoľného domu volajúc na vrátnika: „Otvorte Ježišovi Kristovi!“ Jeho kázania boli plné vlastných skúseností s Božou láskou a Máriinou materskou starostlivosťou a privádzali k viere tisíce duší. Odporúčal denné sväté prijímanie a mariánsku úctu. Učil ceste, ktorou šiel sám: „Skrze Máriu k Ježišovi“. Učil, že čím viac je naša duša oddaná Márii, tým viac sa odovzdáva aj Ježišovi Kristovi. Poukazoval na to, že v takej forme zbožnosti možno vidieť dokonalú obnovu krstných sľubov a záväzkov. Veriaci sa v nej odovzdáva Panne Márii, aby skrze ňu úplne patril Kristovi.
Následkom vyčerpania Ľudovít de Montfort ťažko ochorel a ako 43-ročný zomrel 28. 4. v St-Laurent-sur-Sèvre ako „nevoľník Ježišov v Márii“. Jeho spisy sú plné proroctva a nazerania do posledných čias Cirkvi. Jeho najvýznamnejším dielom je knižka „O pravej úcte k presvätej Panne.“
Svätý Ľudovít Mária Grignion, prosím, oroduj za nás.
