Svätý Hospic
Zázračný pustovník.
Podľa viacerých zdrojov sa narodil na začiatku 6. storočia v Nice a v mladosti odišiel do Egypta, ale väčšinou sa usudzuje, že z tejto krajiny pochádzal. V každom prípade v Egypte dlhé roky žil a osvojil si tu asketický spôsob života, stal sa mníchom a pustovníkom. Odieval sa hrubým žineným kajúcim rúchom, na holom tele nosil železné reťaze a živil sa len chlebom a ovocím.
Neskôr sa usadil vo Francúzsku, kde žil pustovnícky v chátrajúcej veži na polostrove Cap Ferrat, ktorý vybieha do Stredozemného mora, niekoľko kilometrov východne od Nice. V dňoch štyridsaťdňového pôstu sa živil len korienkami egyptských rastlín, ktoré pojedajú tamojší pustovníci; tieto korienky mu do Francúzska dovážali obchodníci. Najskôr pil šťavu, ktorá sa z bylín vyvarila, potom zjedol vyvarené korienky. Vynikal nielen prísnym pokáním, ale vykonal aj množstvo zázrakov. Predpovedal ozbrojený vpád Langobardov (574 – 575) a označil ho za trest Boží. Ľud je neveriaci, krivoprísažný, zlodejstvám oddaný, k vraždám vždy pohotový. Chudobní nedostávajú potravu, nahí sa neodievajú. Preto prídu Langobardi a spustošia sedem miest. Varoval obyvateľov, mníchov žijúcich blízko jeho veže poslal preč, sám však zostal. Keď Langobardi pritiahli, ukázal sa im v okne.
Ozbrojenci vežu obchádzali, ale nemohli nájsť vchod. Svätý Hospic sa totiž po vzore niektorých pustovníkov nechal vo veži zamurovať. Dvaja ozbrojenci vyliezli hore a odkryli strechu. Uvideli svätca odetého v drsnom rúchu a spútaného reťazami. Domnievali sa, že je to nejaký vrah, ktorého tu držia v okovách. Zavolali tlmočníka a spýtali sa Hospica, čo urobil zlého, že musí znášať taký trest. Svätec vyznal, že vraždil a že je vinný všetkými zločinmi. Potom jeden z Longobardov vytrhol meč, aby mu uťal hlavu. Ale Boh urobil zázrak; akonáhle sa ozbrojenec rozpäl k rane, strnula mu pravica a už s ňou nemohol pohnúť. Povolil teda stisk a meč spadol na zem. Keď potom Langobardi prosili o zmilovanie, svätec požehnal ruku znamením spásy a uzdravil ju. Uzdravený ozbrojenec si nechal ostrihať hlavu a stal sa mníchom. Dvaja z langobardských vojvodcov sa na pokyn svätého Hospica bez úhony vrátili do svojej vlasti. Tí však, ktorí jeho príkazom pohrdli, zahynuli biednou smrťou v kraji, kam vpadli.
Medzi ďalšími zázrakmi, ktoré Boh urobil prostredníctvom sv. Hospica, sú uvádzané uzdravenie hluchonemého, navrátenie zraku človeku, ktorý bol slepý od narodenia, vyhnanie nečistých duchov z posadnutých žien. Svätec tiež predpovedal, kedy zomrie. Keď sa približoval deň jeho smrti, povolal k sebe prepošta blízkeho kláštora a nariadil mu, aby dal prelomiť múr veže, v ktorej bol zamurovaný, a aby poslal pre biskupa, ktorý vykoná pohrebné obrady. Oknom bolo vidieť, že pustovník je stále spútaný reťazami a telo má plné červov. Až tesne pred smrťou odložil reťaze, pomodlil sa a vypustil ducha. A ihneď zmizli všetci červy, ktoré prevŕtavali jeho sväté údy. Potom prišiel biskup Austadius, ktorý vtedy zrejme zastupoval biskupa v Nice, a s najväčšou starostlivosťou ho dal pochovať. Svätý Hospic zomrel 21. mája 581.
Svätý Hospic, prosím, oroduj za nás.
