Svätá Rita

Manželka, matka, rehoľníčka.

Svätá Rita z Cassie, známa ako patrónka neriešiteľných situácií a nemožných vecí, patrí k najfascinujúcejším a najuctievanejším sväticiam Katolíckej cirkvi. Jej život bol pretkaný hlbokou vierou, mimoriadnou trpezlivosťou a schopnosťou milovať aj uprostred najväčšieho utrpenia. Tu je jej hlboký príbeh viery, ktorý inšpiruje milióny ľudí po celom svete.
Rita sa narodila okolo roku 1381 v malej talianskej horskej dedinke Roccaporena pri meste Cascia. Jej rodičia, Antonio a Amata Lotti, boli známi ako „zmierovatelia Kristovi“, pretože pomáhali urovnávať spory medzi susedmi. Rita rástla v atmosfére modlitby a pokoja. Už od detstva cítila silné volanie k zasvätenému životu a túžila vstúpiť do kláštora augustiniánok v Cascii. Avšak, ako bolo v tej dobe zvykom, rodičia pre ňu vybrali inú cestu a rozhodli sa ju vydať. Rita v duchu poslušnosti a dôvery v Boží plán ich rozhodnutie prijala.
Jej manžel, Paolo Mancini, bol mužom prudkej povahy, zapletený do vtedajších krvavých rodových konfliktov a politických bojov. Pre Ritu začalo osemnásť rokov ťažkej životnej skúšky. Paolo bol k nej často hrubý a prchký. Rita však neodpovedala hnevom. Jej zbraňami boli tichá modlitba, hlboká trpezlivosť a nekonečná láska. Svojím príkladným životom a obetami nakoniec dosiahla zázrak – Paolovo srdce obmäklo, zmenil svoj život a poprosil ju i Boha o odpustenie. Tento pokoj však netrval dlho. Minulosť Paola dobehla a jedného dňa ho nepriatelia zákerne zavraždili. Rita mu okamžite odpustila, no jej dvaja synovia, Giangiacomo a Paolo Maria, boli vychovávaní v prostredí, kde sa žiadala krvná pomsta. Rita sa ocitla v hroznej úzkosti; bála sa, že jej synovia spáchajú smrteľný hriech vraždy. V hlbokej bázni pred Bohom sa modlila radšej za to, aby si ich Pán vzal k sebe čistých, než aby mali poškvrniť svoje ruky krvou. Jej modlitba bola vyslyšaná; obaja synovia do roka ochoreli a zomreli, zmierení s Bohom.
Rita zostala na svete úplne sama. Jej srdce však opäť zahorelo túžbou po kláštornom živote. Keď však klopala na dvere kláštora svätej Márie Magdalény v Cascii, opakovane ju odmietli. Rehoľné sestry sa obávali, že s jej menom by do kláštora prenikli rodové nepriateľstvá spojené s vraždou jej manžela. Rita sa nevzdala. Našla spôsob, ako zmieriť rod svojho manžela s rodinou jeho vrahov, čím priniesla do celého kraja vytúžený mier. Traduje sa, že do samotného kláštora ju nakoniec v noci zázračne preniesli jej nebeskí patróni; svätý Ján Krstiteľ, svätý Augustín a svätý Mikuláš Tolentínsky. Keď sestry ráno našli Ritu vnútri zamknutého kláštora v modlitbách, pochopili, že inde ako v Božej vôli to byť nemohlo, a s radosťou ju prijali. V kláštore Rita žila životom prísnej askézy, absolútnej poslušnosti a neustálej kontemplácie Kristovho utrpenia.
Rita úprimne túžila mať podiel na Kristovom utrpení na kríži. V roku 1442, počas hlbokej modlitby pred krucifixom, bola jej prosba vypočutá. Z Kristovej tŕňovej koruny sa uvoľnil jeden tŕň a hlboko sa jej vryl do čela. Táto rana sa nikdy nezahojila. Stala sa otvorenou, bolestivou a zapáchajúcou, kvôli ktorej musela Rita stráviť zvyšok života v izolácii vo svojej cele, aby neodrádzala ostatné sestry. Rita však túto bolesť niesla s nesmiernou vďačnosťou a láskou ako snubný prsteň od svojho nebeského Ženícha. Krátko pred smrťou, keď ležala slabá a pripútaná na lôžko, ju navštívila príbuzná. Rita ju poprosila, aby zašla do jej starej záhrady v Roccaporene a priniesla jej odtiaľ ružu. Hoci bola krutá zima a všetko bolo pokryté snehom, príbuzná tam skutočne našla rozkvitnutú, voňavú červenú ružu. Odvtedy sú ruže neodmysliteľným symbolom svätej Rity – vyjadrujú, že Boh dokáže nechať rozkvitnúť lásku a nádej aj v tom najchladnejšom a najbeznádejnejšom ľudskom živote.
Svätá Rita odovzdala svoju dušu Bohu 22. mája 1457. V momente jej smrti sa zápach z jej rany zmenil na nádhernú vôňu kvetov a kláštorný zvon začal sám od seba zvoniť. Jej telo zostalo dodnes neporušené a odpočíva v bazilike v Cascii, kde k nemu prichádzajú tisíce pútnikov. Svätá Rita bola vyhlásená za svätú v roku 1900 pápežom Levom XIII. Jej životný príbeh hovorí o tom, že neexistuje situácia, ktorú by Boh nedokázal premeniť. Ako dcéra, manželka, matka, vdova a nakoniec rehoľníčka prešla všetkými stavmi ľudského života, a preto zostáva blízkou tešiteľkou pre každého, kto prežíva svoje vlastné ťažké životné zimy.

Svätá Rita, prosím, oroduj za nás.