Blahoslavení Jozef a Viktória Ulma s deťmi

Láskaví ku každému.

Kde je skutočná láska, netýka sa len určitých vzťahových bytostí, ale presahuje najmä k tým, ktorí naliehavo potrebujú pomoc, a tým aj vychováva svoje okolie. Tak to bolo aj v rodine Jozefa Ulma, narodeného 2. 3. 1900 rodičom Marcinovi a Františke. Jozefova manželka Viktória, rodená Niemczak, sa narodila ako trináste zo štrnástich detí 10. 12. 1912 v Markowej v juhovýchodnej časti dnešného Poľska, v tej istej obci ako jej budúci manžel.

Jozef študoval poľnohospodársku školu v poľskom Pilzne v okrese Dębica. V Markowej mali Ulmovci farmu, na ktorej sa okrem iného venoval včelárstvu.

S Viktóriou Niemczak sa oženil 7. 7. 1935 a obaja boli aktívni kresťania. On bol knihovníkom „Klubu katolíckej mládeže“ a horlivým členom Zväzu vidieckej mládeže zvaného „Wici“. Ona po svadbe s Jozefom, popri starostlivom vedení domácnosti, mu pomáhala v jeho aktivitách a obaja sa zapájali do života svojej farskej komunity. Zúčastňovali sa modlitebných a apoštolských iniciatív ako členovia bratstva živého ruženca. Medzi jeho záľuby patrilo fotografovanie a medzi jej, amatérske divadlo vo „Wici“.

V manželstve sa snažili žiť otvorene Božím plánom a s veľkou láskou prijali sedem detí. Ako prvá sa im 18. 7. 1936 narodila Stanislava, druhá bola 6. 10. 1937 Barbora, tretí bol 5. 12. 1938 Vladislav, po ňom 3. 4. 1940 nasledoval František a ako piate dieťa sa 6. 6. 1941 narodil Anton. Potom 16. 9. 1942 pribudla Mária a meno siedmeho dieťaťa nepoznáme, pretože 24. 3. 1944 boli všetci nacistami zavraždení.

V Poľsku bol na príkaz Adolfa Hitlera zavedený trest smrti pre každého, kto by ukrýval Židov a chránil ich tak pred zatknutím nemeckými úradmi. Ulmovci si teda boli vedomí veľkého rizika, ale nechali sa viesť úprimnou láskou ku Kristovi aj k druhým ľuďom. Viac ako rok a pol žili príkladnú a hrdinskú lásku s ochotou prijímať a pomáhať prenasledovaným. Spočiatku išlo o tri židovské dievčatá, ktoré utiekli z razií, a Viktória im pomáhala, kým ich nenašli nacisti a v lese ich nezmasakrovali.

V Markowej vraj žilo asi 120 obyvateľov židovského vierovyznania v domoch roztrúsených po celej obci. Keď im začala hroziť deportácia, niektorí miestni obyvatelia začali ukrývať Židov, medzi nimi aj vydierač Leś, ktorý ukryl židovskú rodinu Goldmannovcov za veľkú časť ich majetku. Keď od okupačných úradov vyšlo nariadenie spojené s trestom smrti, odmietol ich ďalej ukrývať aj im vrátiť ich majetok. Tí potom spolu s ďalšími Židmi našli úkryt u Ulmovcov. Leś o tom vedel a prišiel na odpornú možnosť – udavačstvo. Jeho udanie oboch rodín malo údajne za cieľ, aby mu zostal majetok Goldmannovcov a zbavil sa susedov ako svedkov svojho činu, ktorých dobrota založená na evanjeliu bola známa.

Dňa 24. 3. 1944 sa u Ulmovcov objavila skupina vojakov vedená Nemcom Eilertom Dieckenom, ktorému asistoval Joseph Kokott, známy svojou krutosťou. Najprv zabili osem Židov a potom zmasakrovali rodinu Ulmovcov. Najmladšie dieťa zažilo krst krvi. Pochovaní boli do dvoch hrobov. Niektorí ľudia potom telá Ulmovcov vykopali a na rovnakom mieste ich uložili do rakiev. Pri tom bolo potvrdené pokročilé tehotenstvo matky. Až 11. 1. 1945 došlo k tajnej exhumácii a Ulmovci boli prevezení na farský cintorín.

Za pomoc Židom boli manželia Ulmovci 13. 9. 1995 vyznamenaní najvyšším izraelským vyznamenaním – titulom „Spravodliví medzi národmi“.

Ešte väčšej pocty sa im dostalo blahorečením 10. 9. 2023 v Markowej, ktorému ako pápežov zástupca predsedal kardinál Marcello Semeraro.

Blahoslavení Jozef a Viktória s deťmi, prosím, orodujte za nás.