Svätý Krištof

Nositeľ Pána.

Narodil sa pravdepodobne v 2. storočí v Kanaáne alebo v Lýkii na dnešnom území Turecka pohanským rodičom, ktorí mu vraj dali meno Reprobus. O jeho živote nie je mnoho spoľahlivých správ. Martyrológia ho uvádza len ako mučeníka v Lýkii, pravdepodobne z obdobia Deciovho prenasledovania kresťanov. Ľudová tradícia však pozná o ňom krásnu legendu a zaraďuje ho medzi tzv. 14 pomocníkov v núdzi.

Hovorí sa o ňom, že mal silnú a udatnú postavu a bol si vedomý svojej sily, ktorú chcel dať do služieb len tomu najmocnejšiemu pánovi. Svetskí panovníci ho vraj sklamali. Na dvore jedného z nich počul pieseň, v ktorej bol oslavovaný diabol. Usúdil, že je mocnejší, pretože aj kráľ sa triasol pred jeho mocou. Vybral sa ho teda hľadať a našiel ho na čele strašného vojska. Len čo sa k nemu pripojil, rýchlo poznal, že diabol uteká pred znamením kríža. Rozhodol sa preto nájsť bytosť, ktorej patrilo toto znamenie. Pomohol mu starý pustovník, ktorý ho oboznámil s Kristom a jeho učením. Krištof si vzal k srdcu pustovníkovu radu, slúžiť Kristovi tým, že bude slúžiť svojim blížnym.

Usadil sa pri divokej rieke, aby pomáhal ľuďom dostať sa na druhý breh cez nebezpečný brod. Raz ho o pomoc poprosil malý chlapec. Krištof si ho položil na ramená, ale hneď ako vstúpil do vody, dieťa každým krokom ťažklo viac a viac. Voda sa začala dvíhať a len s najvyšším úsilím sa dostal na druhý breh. Potom chlapcovi povedal: „Zdalo sa mi, akoby som na ramenách niesol celý svet.“ Chlapec mu odpovedal: „Niesol si viac, lebo si niesol jeho Tvorcu a svojho Pána. Som Ježiš Kristus, tebou hľadaný kráľ, a keďže si konal dobré skutky, sú ti odpustené hriechy. Zasaď svoju palicu do zeme a na ďalší deň na nej uvidíš kvety a plody.“ Táto legenda sa traduje od 6. storočia, aby oslávila nielen Krištofa (meno Christophoros znamená v preklade z gréčtiny „ten, čo nesie Krista“), ale aj Pána a Spasiteľa. Jadrom tejto legendy sú Kristove slová z rozprávania o poslednom súde: „Veru, hovorím vám, čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Ďalšie podanie o Krištofovi uvádza, že jeho pozemský kráľ, ktorý sa stal prenasledovateľom kresťanov, ho dal v Lýkii uväzniť s rozhodnutím mučiť. Na jeho zajatie bolo údajne povolané veľké množstvo vojakov. Nad mnohými, aj pri mučení, víťazil silou viery. Legenda hovorí, že ho bili železnými prútmi, pálili ohňom a stal sa terčom pre šípy. Tie sa vraj od neho odrážali alebo sa zastavovali vo vzduchu. A tak panovník nariadil jeho sťatie.

Ako môžeme nasledovať príklad sv. Krištofa a byť nositeľmi Krista? Tak, že mu miesto ramien ponúkneme svoje srdce a budeme slúžiť blížnym v našom okolí.

Potrebou byť na ceste s Kristom, najmä v súvislosti s motoristami, sa vysvetľuje voľba Krištofa za patróna cestujúcich. V mnohých autách možno nájsť jeho prívesky, medaily a plakety.

Historickosť jeho osoby potvrdzujú archeologické nálezy z roku 452 v maloázijskom Chalcedóne, keď mu už boli zasvätené chrámy. Uvádza sa bazilika v Haidar-Pacha v Malej Ázii.

Svätý Krištof, prosím, oroduj za nás.