Svätý Ján Berchmans
Ochranca mládeže.
Narodil sa 13. marca 1599 v Dieste v Brabantsku, v dnešnom Belgicku. Mal štyroch súrodencov a keď mal deväť rokov, jeho matka Alžbeta ťažko ochorela. Otec Ján bol obuvník a malý Ján sa snažil čo najviac doma pomáhať, pričom veľa času trávil pri matkinej posteli. Cestou do školy aj zo školy sa denne zastavoval pred Sviatostným Spasiteľom. Bol nadaný a mal srdce plné lásky, ktorú živil prinášaním obetí a odopieraním si rôznych vecí.
Rodičia, aby podnietili jeho túžbu po vzdelaní, ho zverili do starostlivosti miestnych premonštrátov pod vedením pátra Petra Emmericha. Hoci medzi chovancami konviktu vynikal, pre nedostatok finančných prostriedkov musel štúdiá prerušiť. Božia prozreteľnosť mu však pripravila inú cestu; dostal sa do služby kanonikovi doktorovi Froymondovi, ktorý pre svoj vek potreboval pomocníka. Ján túto službu rád prijal a kanonik mu umožnil študovať latinčinu na gymnáziu v Mechelene. Po dvoch rokoch gymnázium prevzali jezuiti, ktorí mu po vyrovnávacích skúškach umožnili pokračovať vo vyššom ročníku.
V Mechelene Ján viedol aj Mariánsku družinu a k Panne Márii mal veľmi vrúcny vzťah. Pred jej sviatkami sa postil a na jej česť zložil sľub trvalej čistoty, aby bol hodný jej lásky. Denne sa modlil žaltár svätého Bonaventúru, žil skromne a snažil sa vyhýbať aj najmenšiemu hriechu. V jeho duchovnom raste mu pomohli listy svätého Hieronyma o pustovníkoch a životopis svätého Alojza, ktorý ho inšpiroval k rozhodnutiu vstúpiť do Tovaryšstva Ježišovho. Túžil mať istotu, že toto je Božia vôľa, a preto znásobil modlitby i skutky pokánia. Nečakaný dar 25 zlatých rozdelil na tri časti; prvú dal chudobným, druhú venoval na zveľadenie mariánskeho chrámu v Montaigu a tretiu na sväté omše v rodisku pri oltári Panny Márie. Potom s pevnou istotou vyhlásil, že sa stane jezuitom, a svojmu duchovnému radcovi prezradil, že Panne Márii sľúbil snahu o dosiahnutie svätosti. Po súhlase rodičov 25. septembra 1616 v Mechelene obliekol rehoľný habit a presne po dvoch rokoch zložil sľuby. Následne bol poslaný na ďalšie štúdiá do Ríma.
V novom spoločenstve bol rozdávateľom radosti a vzorom dôsledného rehoľníka s veľkou srdečnosťou. Často skláňal zrak a žil asketicky. S pokorou a dobrotou obsluhoval pri stole. Všetkých miloval, no hriech nenávidel a bol veľmi opatrný aj pri najmenšom nebezpečenstve pádu. Najväčšou láskou bola preňho eucharistia a služba pri oltári. Na sväté prijímanie sa pripravoval vždy dlho vopred a pomáhal mu v tom jeho vrúcny vzťah k Panne Márii. Sám povedal, že láska k nej bola preňho najdôležitejším prostriedkom na ceste k svätosti. Denne sa modlil ruženec, najmä pri častých bolestiach hlavy. Láska ho posilňovala k modlitbe a modlitba k obetiam, čo sa prejavovalo aj v láske k bratom. Rád sa o nich staral v chorobe, vykonával domáce práce a sprevádzal nedeľných kazateľov ulicami Ríma. Ospravedlňoval ich chyby a zabúdal na krivdy. Aj on však zažíval obdobia suchoty v modlitbe a pochybností, no naučil sa rozlišovať duchovné vnuknutia.
Raz sa modlil: „V Tvojej spoločnosti, ó Pane, som suchou ratolesťou. Neodtni ma od viniča, ale vo svojom milosrdenstve daj, nech do mňa prúdi miazga Tvojej milosti.“ Tieto slová vyslovil s dôverným úsmevom.
Dňa 5. augusta 1621 dostal záchvat vykašliavania krvi. O deň neskôr sa od neho zotavil a bol požiadaný, aby zastupoval istého profesora v prednáške. Úlohu zvládol výborne, no námaha v horúcom a preplnenom sále bola pre jeho zdravie príliš veľká. Dostavila sa u neho zimnica a pravdepodobne zápal pľúc. Chorobu prijal s odovzdanosťou do Božej vôle. V nasledujúcich dňoch vyjadril radosť, že počas piatich rokov v ráde si nie je vedomý žiadneho úmyselného hriechu. Navštívil ho predstavený rádu, nechal si čítať životopis svätého Alojza Gonzagu a ku koncu choroby začal spievať chválospev. Bratom pripomenul synovskú úctu k Matke Božej a jednému predpovedal skoré stretnutie vo večnosti. Zomrel vo veku 22 rokov s krížom, ružencom a knižkou rehoľných pravidiel v ruke, najdrahšími z jeho pozemských vecí.
V roku 1865 bol vyhlásený za blahoslaveného a 22. januára 1888 bol svätorečený. Je patrónom študujúcej mládeže a spoločne so svätým Alojzom Gonzagom a svätým Stanislavom Kostkom aj ochrancom mládeže všeobecne.
Svätý Ján Berchmans, prosím, oroduj za nás.
