Blahoslavená Celina Chludzińska
Manželka, matka, vdova, zakladateľka kongregácie.
Celina Borzęcka sa narodila 29. októbra 1833 v meste Orsza (kedysi patriacom Poľsku, dnes v Bielorusku). Rodičia Ignác a Petronela Chludzińskí vychovávali svoje tri deti vo viere, v láske k Bohu a k Panne Márii. Viedli ich aj k ochotnej pomoci chudobným. Patrili medzi majetnejších ľudí, vlastnili pôdu.
Po prvom svätom prijímaní v Celininej duši vyrástla túžba, aby celý jej život patril Bohu. Na želanie rodičov a na radu biskupa sa však v roku 1853 vydala za Jozefa Borzęckeho, ktorého veľmi milovala.
V manželstve sa im narodili štyri deti, z ktorých dve zomreli v ranom veku. Po šestnástich rokoch manželstva postihla Jozefa mozgová porážka a ostal ochrnutý. Celina sa s rodinou presťahovala do Viedne, aby mu zabezpečila najlepšiu lekársku starostlivosť. Päť rokov sa s láskou starala o jeho telesné aj duchovné potreby, až kým v roku 1874 nezomrel.
Rok po jeho smrti sa Celina s dcérami presťahovala do Ríma. Hľadala vnútorné svetlo, ktoré by jej pomohlo prijať Božiu vôľu, a zároveň túžila, aby jej dcéry získali širšie duchovné, kultúrne a vzdelanostné obzory. Počas nasledujúcich siedmich rokov často cestovala medzi Poľskom, Rímom a Benátkami. V novembri 1879 sa jej staršia dcéra Celina vydala za mladého Poliaka. Pri hľadaní Božej vôle sa Matka Celina stretla s otcom Petrom Semenenkom, spoluzakladateľom Kongregácie zmŕtvychvstalých („Resurrectionists“). Mal túžbu založiť aj ženskú vetvu kongregácie zasvätenú sláve zmŕtvychvstania Krista. Otec Semenenko sa stal Celininým duchovným vodcom a viedol ju k spiritualite vyjadrenej slovami: „Cez kríž a smrť ku sláve zmŕtvychvstania.“
V roku 1882 Celina Borzęcka spolu s mladšou dcérou Hedvigou a dvoma ďalšími ženami pod vedením otca Semenenka vytvorili prvé spoločenstvo; sestry Zmŕtvychvstania. Po Semenenkovej smrti v roku 1886 sa objavili pochybnosti, či komunitu nerozpustiť alebo nepripojiť k inému rádu. Celina však trpezlivo vytrvala, presvedčená, že Božia vôľa je, aby ženská kongregácia zasvätená tajomstvu zmŕtvychvstania pretrvala a rástla v apoštolskom duchu.
S pomocou priateľov v nasledujúcom roku otvorila prvú popoludňajšiu školu pre dievčatá. Ako kaplán a katechéta tam pôsobil Mons. Giacomo della Chiesa, budúci pápež Benedikt XV. K oficiálnemu založeniu Kongregácie sestier Zmŕtvychvstania došlo 6. januára 1891 v Ríme, keď Celina s Hedvigou zložili večné sľuby. U ostatných žien šlo zatiaľ len o sľuby časné. Tento okamih bol výnimočný, išlo o prvé rehoľné spoločenstvo založené matkou a dcérou.
Na jeseň 1891 začali Celina a Hedviga prvú misijnú činnosť v Poľsku otvorením rehoľného domu v meste Kęty, 21 km západne od Wadowíc. Svoju obnovnú úlohu v spoločnosti sestry uskutočňovali najmä cez vzdelávanie. Postupne sa kongregácia rozšírila aj do Bulharska a Ameriky. Pre pokročilý vek chcela Matka Celina postupne odovzdať vedenie rehole dcére Hedvige, ktorá bola predstavenou v Kęty. No 27. septembra 1906 zomrela nečakane vo veku 43 rokov. Celina prijala túto bolesť s vierou, vyslovujúc slová: „Duša je schopná z lásky k Ježišovi všetko vydržať.“
Na prvej generálnej kapitule v roku 1911 bola napriek svojmu veku 78 rokov zvolená za generálnu predstavenú. Posledné roky života venovala písaniu listov a návštevám sestier, ktoré povzbudzovala, aby žili sväto. Keď už nevládala hovoriť, napísala: „V Bohu je šťastie navždy.“
Zomrela v Krakove tri dni pred svojimi osemdesiatymi narodeninami a bola pochovaná vedľa svojej dcéry v hrobke na cintoríne v Kęty. Roku 1937 boli jej pozostatky prenesené do krypty kláštornej kaplnky.Pápež sv. Ján Pavol II. 11. februára 1982 potvrdil jej hrdinské čnosti a udelil jej titul „ctihodná“. Pápež Benedikt XVI. 16. decembra 2006 schválil zázrak na jej príhovor.
Celina Borzęcka bola blahorečená 27. októbra 2007 v Lateránskej bazilike pod predsedníctvom kardinála José Saraiva Martinse. Pápež Benedikt XVI. ju označil za obdivuhodnú ženu hlbokej viery a pripomenul význam jej nekrvavého mučeníctva.
Blahoslavená Celina Chludzińska, prosím, oroduj za nás.
