Svätá Anna Františka Boscardin

Pokora, pokora, pokora.

Narodila sa 6. októbra 1888 v Brendole, 14 km juhozápadne od provinčného mesta Vicenza v oblasti Benátsko v Taliansku. Pri krste dostala meno Anna Františka. Otec Angelo Boscardin patril medzi chudobných roľníkov. Často prejavoval žiarlivosť a pod vplyvom alkoholu bol násilnícky. Matka Mária Terézia Benetti mala povesť dobrej a pokornej ženy. Ich dcéra mohla chodiť do školy len nepravidelne, pretože sa od nej vo veľkej miere vyžadovala pomoc v dome aj na poli. Okrem toho ešte chodila slúžiť do jedného domu na dedine.
Bola veľmi prostá a nevinná, považovaná za duševne pomalšiu, a s pokojom znášala, že ju nazývali „hlúpou husou“. Pred Bohom sa pokladala za nič a túžila stať sa raz svätou.

V šestnástich rokoch sa rozhodla, že sa stane rehoľníčkou, a potom podľa rady svojho spovedníka nastúpila ako kandidátka do kláštora „Sestier učiteliek sv. Doroty, dcér najsvätejších Sŕdc“ (Suore Maestre di Santa Dorotea, Figli Sacri Cuori – SDVI) vo Vicenze, nazývaných krátko Dorotky. V tejto komunite bola najprv zaradená na prácu v kuchyni, potom pri kúrení a v práčovni. Pre mladé dievča z vidieka to nebolo nič ťažké. Noviciát začala 15. októbra 1905 prijatím rehoľného habitu a dostala nové meno Mária Bertilla.

V roku 1907 absolvovala kurz zdravotnej sestry. Bola poslaná do 20 km vzdialenej nemocnice v Trevise, ktorú spravovali Dorotky, a veľmi sa tam osvedčila pri malých pacientoch. Pre svoju oddanosť deťom, najmä ťažko chorým, sa stala známa. V roku 1910 sa u nej však prejavilo veľmi vážne ochorenie a bola jej diagnostikovaná rakovina. Podrobila sa operácii a následnej rekonvalescencii, ktorá prebiehala len pomaly. Keď to bolo možné, vrátila sa späť do nemocnice v Trevise.

Všetko sa skomplikovalo začiatkom prvej svetovej vojny. Nemocnica bola pre bombardovanie spolu s personálom presťahovaná do Lombardie. Sestra Mária Bertilla sa ocitla v vojenskej nemocnici vo Viggiù v provincii Como. Tam sa hrdinsky starala o pacientov chorých na týfus, ako s obdivom napísali kaplán Pietro Savoldelli aj dôstojník Mario Lameri. Odtiaľ bola preložená k vojakom v Come trpiacim na tuberkulózu.

V období medzi operáciami, v niektorom z lazaretov, si prešla aj skúškou nepochopenia a neľúbosti, keď bola odvolaná z ošetrovateľskej starostlivosti k namáhavej práci v práčovni.

V roku 1919 sa v Trevise vrátila na detské oddelenie. Roku 1921 sa zdravotný stav sestry Márie Bertilly začal vážne zhoršovať. Spolusestry, ktoré plakali, utešovala slovami: „Ak chceme vidieť Ježiša, musíme zomrieť!“ Tri dni po poslednej operácii v Trevise zomrela vo veku 34 rokov. Jej pohrebu vo Vicenze sa zúčastnili zástupy ľudí. K jej hrobu mnohí konali púť a stali sa tam zázraky.

Pápež Pius XII. ju 8. júna 1952 blahorečil a pápež Ján XXIII. ju 11. mája 1961 svätorečil. Kanonizácie sa zúčastnili aj členovia jej rodiny a niektorí z Mariiných pacientov.

Svätá Anna Františka, prosím, oroduj za nás.