Svätý Bruno

Zakladateľ kartuziánskeho rádu.

Svätý Bruno sa narodil okolo roku 1035 v Kolíne nad Rýnom v šľachtickej rodine Hartenfaust. Už od detstva vynikal zbožnosťou a osobitou vážnosťou, ktorá ho odlišovala od jeho vrstovníkov. Študoval najskôr vo svojom rodnom meste, neskôr v Remeši a Tours, kde sa zameral na filozofiu a teológiu, a získal doktorát z teológie. Počas štúdia i neskôr pôsobil ako učiteľ, správca školy a kanonik v Remeši, pričom viedol katedrálnu školu a ovplyvnil mnohých študentov svojím príkladom aj učením.

Po smrti arcibiskupa Gerváza sa stal novým arcibiskupom Manasses, ktorý žil pohoršlivým životom. Bruno ako jediný z duchovenstva mal odvahu napomenúť ho, za čo bol zbavený všetkých úradov a príjmov. Tento zlom ho priviedol k rozhodnutiu vzdať sa verejného života a s niekoľkými spoločníkmi vyhľadal samotu v horách Chartreuse pri Grenobli, kde v roku 1084 založil kartuziánsky rád, jeden z najprísnejších mníšskych rádov v Cirkvi. Mnísi žili v jednoduchých príbytkoch okolo spoločnej kaplnky, venovali sa modlitbe, práci a rozjímaniu, pričom dbali na prísnu askézu a mlčanlivosť.

V roku 1088 povolal pápež Urban II., bývalý Brunov žiak, Bruna do Ríma ako poradcu v cirkevných záležitostiach. Po určitom čase Bruno požiadal o uvoľnenie a usadil sa v Kalábrii, kde založil ďalšie mníšske spoločenstvá žijúce podľa kartuziánskeho vzoru. Tam tiež napísal viacero spisov a listov na povzbudenie svojich bratov v kartuziánskych kláštoroch.

Bruno zomrel 6. októbra 1101 v La Torre v Kalábrii. Hoci nebol nikdy oficiálne kanonizovaný, pápež Lev X. povolil jeho úctu kartuziánom a pápež Gregor XV. neskôr rozšíril túto úctu na celú Cirkev. Bruno je uctievaný ako zakladateľ kartuziánskeho rádu, príklad pokory, odvahy a hľadača samoty s Bohom.

Svätý Bruno, prosím, oroduj za nás.