Svätá Serafína

Patrónka telesne postihnutých a chorých.

Svätá Serafina, známa aj ako Santa Fina, sa narodila v roku 1238 v toskánskom mestečku San Gimignano do rodiny, ktorá kedysi poznala blahobyt, no v čase jej príchodu na svet už zápasila s chudobou. Od útleho detstva vynikala nielen neobyčajnou telesnou krásou, ale predovšetkým hlbokou pokorou a pracovitosťou, pričom každú voľnú chvíľu venovala modlitbe alebo pomoci ešte núdznejším. Jej život sa však dramaticky zmenil v ranom dospievaní, keď ju zasiahla ťažká choroba, ktorá ju úplne ochromila a pripútala na lôžko. Serafina sa vtedy rozhodla pre hrdinský prejav viery a namiesto mäkkej postele si zvolila tvrdú dubovú dosku, na ktorej nehybne ležala dlhých šesť rokov. Napriek tomu, že sa jej telo v dôsledku nehybnosti a rán doslova prilepilo k drevu a jej bolesti boli nepredstaviteľné, nikdy sa nesťažovala a svoje utrpenie s úsmevom obetovala za spásu iných. Keď stratila matku a zostala odkázaná na skromnú pomoc susedov, jej jediným spoločníkom zostala viera. Podľa tradície sa jej krátko pred smrťou zjavil svätý Gregor Veľký, aby jej oznámil blízky koniec jej pozemskej púte. Keď 12. marca 1253 vo veku pätnásť rokov vydýchla naposledy, udiali sa veci, ktoré obyvatelia San Gimignana považovali za jasný znak jej svätosti. Z drsnej drevenej dosky, na ktorej roky trpela, náhle vypučali a rozkvitli voňavé žlté fialky, ktoré sa odvtedy v meste objavujú každý rok v čase jej sviatku. Hovorí sa tiež, že v momente jej smrti sa kostolné zvony po celom meste rozozneli samy od seba, bez zásahu ľudskej ruky, aby oslávili príchod tejto tichej a trpezlivej duše do nebeskej slávy. Svätá Serafina dodnes zostáva mocným symbolom toho, že aj v absolútnej bezmocnosti a bolesti môže človek nájsť vnútornú slobodu a vyžarovať svetlo, ktoré inšpiruje celé generácie.

Svätá Fina, prosím, oroduj za nás.