Svätý Štefan

Patrón diakonov a mučeníkov.

Svätý Štefan nie je len postavou z dejín rannej Cirkvi; je žiarivým majákom viery, ktorý nám ukazuje, že skutočná sila nespočíva v násilí, ale v hĺbke lásky k Bohu a blížnemu. Štefan bol jedným zo siedmich mužov, ktorých si prvá kresťanská komunita v Jeruzaleme vybrala za diakonov. Ich úlohou bolo starať sa o chudobných a vdovy, aby sa apoštoli mohli naplno venovať modlitbe a ohlasovaniu Slova. Štefan však nebol len „správcom charity“. Sväté písmo ho opisuje ako muža „plného milosti a sily“, ktorý robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Keď Štefan hovoril o Ježišovi, jeho slová mali takú moc a múdrosť, že mu nikto nedokázal odporovať. To vyvolalo hnev u tých, ktorí odmietali prijať evanjelium. Postavili ho pred židovskú veľradu a obvinili z rúhania.

V momente najväčšieho napätia sa však stal zázrak. Tí, čo ho súdili, upreli naňho zrak a videli, že jeho tvár žiari ako tvár anjela. Nebol to odlesk strachu, ale odlesk Božej prítomnosti v jeho vnútri. Štefan pred radou predniesol strhujúcu reč o dejinách spásy, ktorá vyvrcholila obvinením jeho prenasledovateľov z tvrdosti srdca. Keď ho vyviedli za mesto, aby ho ukameňovali, Štefan neupadol do zúfalstva. Skutky apoštolov hovoria:

“Ale on, plný Ducha Svätého, uprel zrak k nebu, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha.“

Najkrajší moment Štefanovho života prichádza v hodine jeho smrti. Zatiaľ čo naňho dopadali ťažké kamene, on nekričal hnevom ani nevolal po pomste. Napodobnil svojho Majstra na kríži, kľakol si a zvolal: „Pane, nezapočítaj im tento hriech!“ Tento moment bol kľúčový pre celé kresťanstvo. Pri jeho poprave totiž stál mladý muž menom Šavol (neskorší svätý Pavol), ktorý strážil šaty vrahov. Verí sa, že práve Štefanova modlitba a jeho svedectvo zasiali prvé semienko obrátenia do Pavlovho srdca.

Svätý Štefan, prosím, oroduj za nás.