Svätý Rafael Arnaiz Baron
Svätý trapista.
Rafael sa narodil 9. apríla 1911 v Burgose ako syn manželov Rafaela a Marie Mercedes Baronových. Bol najstarším dieťaťom zo zámožnej rodiny Arnáize Barona. Jeho celé meno znie: Rafael Arturo Alvaro José de la Inmaculada Concepción y San Luis Gonzaga. Toto dlhé meno bolo niečo ako program pre jeho život. Miloval Pannu Máriu Nepoškvrnenú a zomrel veľmi mladý podobne ako sv. Alojz Gonzaga.
Detstvo v silne veriacom rodičovskom dome formovalo jeho život. Chodil najskôr dva roky do jezuitskej školy v La Merced, potom sa presťahovala jeho rodina do Ovieda, kde školu dokončil. V roku 1929 začal nadaný mladý muž študovať architektúru v Madride. Venoval sa tiež maliarstvu. V tom istom roku navštívil prvýkrát trapistický kláštor San Isidro de Duenas v Palencii. Tu sa zapálil pre trapistický život.
Od 25. januára až do 26. júla 1933 musel vykonávať vojenskú službu. Už v priebehu svojich štúdií plánoval veľmi prísne priebeh svojho dňa a stanovil si pravidelný čas pre štúdium a modlitbu. Svoj denný plán si nazval slovami „Všetko pre Ježiša.“ Po vojenskej službe poprosil v novembri 1933 o prijatie do noviciátu trapistov. Dostal pritom svoje krstné meno, ktorému ale podľa starej tradície trapistov predradil meno „Maria.“
V deň svojej obliečky napísal svojej matke: „Som stále presvedčený o tom, že Boh stvoril trapistov pre mňa a mňa pre trapistov. Je zrejmé, že jediné správne nazeranie vo svete je zaujať miesto, ktoré Boh pre nás vybral.“ Mladý mních sa vyznačoval heroickou pokorou a bezpodmienečnou poslušnosťou. Nanajvýš skromný a značne prísny kláštorný život s ťažkou prácou veľmi vyčerpával Rafaela, ktorý nebol vôbec zvyknutý na drsné životné podmienky. Jeho cukrovka spôsobila, že po pol roku musel kláštor zasa opustiť. To bola pre neho veľmi ťažká rana. Vrátil sa opäť späť k rodine. Ale aj doma sa zase pokúšal znovu žiť rádový život podľa trapistických pravidiel.
Keď sa zdravotne trochu zotavil, vrátil sa síce do kláštora naspäť, nie už ako novic, ale ako oblát otec, pretože nemohol zo zdravotných dôvodov úplne žiť podľa pravidiel v celej ich prísnosti. Tým mu zostala profesia, definitívne väzba k poriadku, zachovaná. V kláštore písal pôsobivé mystické listy. Opäť mohol len málo mesiacov zostať vo svojom tak milovanom kláštore. Bol znovu povolaný do vojenskej služby, tentokrát v španielskej občianskej vojne. Kláštor opustil 26. septembra a 6. decembra 1937 sa do kláštora zase vrátil. Diabetes znovu prepukol. Medzitým bol zo zdravotných dôvodov vyhlásený za neschopného vojenskej služby. Odmietnutý sa teraz konečne vrátil do kláštora.
Brat Rafael bol známy svojou odovzdanosťou do vôle Božej, svojim umeleckým talentom a svojou citlivosťou, ale tiež svojou radosťou a vyhraneným zmyslom pre humor. Jeho listy a kresby v denníku svedčia o prostej, detinskej, vrúcnej, ale bezpodmienečnej láske k Bohu a o veľkej rozhodnosti k nasledovaniu Ukrižovaného.
Jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Mal veľmi silné bolesti. Brat Rafael obetoval všetko, celý svoj život ako zmiernu obetu za ukončenie španielskej občianskej vojny.
Niekoľko málo týždňov pred svojou smrťou napísal tento oblát: „Boh ma miluje tak veľmi, že to nepochopia ani anjeli! Aké veľké je Božie milosrdenstvo! On ma miluje! Je mojím priateľom, mojim bratom, mojim otcom, mojím učiteľom… Ach, môj Ježišu, chýba mi papier a pero… Ako je možné, že som mal ešte trpezlivosť myslieť na niečo, čo považuje svet za rozumné, ja, ktorý strácam rozum, keď na Teba myslím!“
V posledných mesiacoch trapistický mystik hlboko dojal všetkých, ktorí k nemu prišli, svojou heroickou pripravenosťou k utrpeniu a ostatnými cnosťami. Na Veľkonočný pondelok roku 1938 odovzdal opát mystikovi odev profesijného mnícha. Krátko nato sa Rafaelov zdravotný stav výrazne zhoršil. Stále častejšie ním triasla vysoká horúčka. Z týchto posledných dní jeho života pochádzajú tieto dojemné riadky: „Neotáľaj, Pane, tvoj sluha Rafael má naponáhlo, aby bol pri Teba, uvidel Máriu… Akú nádhernú regulu zložím v deň svojej smrti! Večný sľub lásky navždy…, navždy.“
Dňa 26. apríla 1938 zomrel brat Rafael Baron potom, čo pri umieraní mohol zložiť rehoľné sľuby trapistického poriadku. To bolo pre neho zvlášť veľkou milosťou. Zomrel po krátkom, ťažkom smrteľnom zápase v 27 rokoch v povesti svätosti.
Svätý Rafael Arnaiz Baron, prosím, oroduj za nás.
