Svätá Lutgarda
Patrónka nevidiacich.
Narodila sa v roku 1182 v Tongerne blízko Lutychu v Brabantsku, dnešnom Belgicku. Pochádzala z meštianskej rodiny a bola vychovávaná rodičmi s odlišnými názormi. Svetácky zmýšľajúci otec myslel len na pozemské šťastie v radovánkach, zatiaľ čo matka sa zameriavala na duchovné hodnoty. Otec, aby dcére zabezpečil budúcnosť, už v jej útlom detstve uložil u známeho obchodníka 20 hrivien striebra, aby sa zúročili na jej veno. Podporoval dcérine rozmary, prehliadal chyby a vychovával v nej sebavedomú bytosť. Neskôr mala veľký výber nápadníkov a otec jej sľuboval výhodného ženícha a bezstarostný život. Lenže prišli sklamania.
Obchodník sa dostal do úpadku a nedostali od neho viac ako jednu hrivnu. Záujem o chudobnú nevestu poklesol a Lutgarda prestala so zábavami a začala dbať na rady matky. Rozmýšľala nad svojím dovtedajším životom, v srdci cítila ľútosť a za nesprávnosť svojho života plakala. Potom sa jej jedného dňa dostal prvý mystický zážitok. Uvádza sa, že sa jej zjavil Ježiš a ukázal na ranu vo svojom boku so slovami: „Vzdaj sa túžby po márnej pozemskej láske. Hľa, znamenie pravej a svätej lásky, hľa zdroj neprechádzajúcej radosti a blaženosti!“ V tejto chvíli došlo v jej živote k obráteniu. V myšlienkach stále videla krvácajúcu ranu v Ježišovom boku a začala horlivý duchovný život.
Rozhodne sa síce odriekla svetu, ale svet na ňu neprestal doliehať. Veľmi ťažko odmietala jedného mladého vojaka, ktorý sa nechcel vzdať a chcel ju násilím uniesť. Využil príležitosť, keď na koni vycestovala len s jedným sluhom, a v blízkosti lesa ich napadol. Lutgarde sa vďaka sluhovi podarilo utiecť a skryť sa v lese. Po tejto príhode sa rozhodla všetkého vzdať a so súhlasom matky vstúpila do benediktínskeho kláštora svätej Kataríny v St. Tronde. Tam prijala rehoľný habit a začala žiť veľkou duchovnou horlivosťou. Mnohé spolusestry v tom videli mladícke pobláznenie a čakali, že jej nadšenie prejde, ale ona neochladla a zostala v láske vytrvalá. V 18 rokoch zložila slávne rehoľné sľuby a odvtedy žila v mimoriadne dôvernom spojení s Ježišom. Prežívala vytrhnutia mysle, často mala Ježiša pred očami a rozprávala sa s ním. V spoločnom rozhovore sa rozplývala vďačnosťou a láskou. S detskou prostotou, keď musela na chvíľu odísť kvôli naliehavému zamestnaniu, obracala sa na Ježiša, nazývajúc ho miláčikom svojej duše, aby chvíľu počkal, že čoskoro bude opäť pri ňom. Svojho Spasiteľa videla Lutgarda ako osláveného aj ako trpiaceho v krvavom pote.
Hoci Lutgarda prežívala hlboký mystický život, zvládala všetky povinnosti a rozličné práce v kláštore. S veľkou úslužnosťou a láskavosťou sa starala aj o choré rehoľníčky. Už v 23 rokoch ju sestry zvolili za abatišu. Pomerne skoro však túto hodnosť zložila a s cirkevným súhlasom zmenila kláštor v St. Tronde za cisterciánsky v Avierse pri Bruseli. Šlo o kláštor benediktínskej vetvy, kde sa hovorilo po francúzsky a ona, ako Flámka, mala jazykové problémy.
Často rozjíma nad utrpením Ježiša a zostáva s ním v mystickom spojení, túžiac z lásky k nemu trpieť čo najviac. Žila asketicky a trikrát držala sedemročný pôst o chlebe, zelenine a vode. Prvý pôst obetovala za obrátenie albigéncov z ich bludu; druhý za obrátenie osôb žijúcich v smrteľných hriechoch a tretí za zastavenie prenasledovania, ktoré ohrozovalo katolícku cirkev. Pri konaní mimoriadnych kajúcich skutkov dostávala mimoriadne milosti, napríklad dar uzdravovať chorých, nazerať do budúcnosti aj do ľudských sŕdc. Mnohým dušiam vyprosila vyslobodenie z očistca. V čase mongolského vpádu do Európy predpovedala, že nevnikanú do nemeckých krajín. Lutgarda v roku 1235 oslepla a posledných 11 rokov strávila ponorená do temnoty. Vo svojom vnútri sa stretávala so svojím Spasiteľom a on jej bol útechou vo všetkom trápení. Potom po prudkej zimnici zomrela.
Od roku 1827 sú jej ostatky uložené vo farskom chráme v Bas-Ittre v Brabantsku. Jedno videnie z posledných rokov Lutgardy je podľa Brandlovho náčrtu vytvorené Matejom Braunom na Karlovom moste v Prahe. Sochár vytvoril Lutgardu pri kríži pred bránou do chrámu v Aywieres, ako objíma nohy ukrižovaného Krista, ktorý zložil pravú ruku z kríža, aby jej pritisol ústa k rane vo svojom boku.
Svätá Lutgarda, prosím, oroduj za nás.
