Svätý Ladislav

Panovník usilujúci o česť a slávu Božiu.

Narodil sa okolo roku 1040 na území Poľska ako syn uhorského kráľa Bélu I. Vďaka výchove matky si udržal pokoru a morálne zásady aj v zlej spoločnosti lichotníkov a zvodcov. Po smrti svojho brata, uhorského kráľa Gejzu, bol v roku 1077 vyhlásený za kráľa a dosadený na trón, o ktorý usiloval aj už korunovaný syn bývalého kráľa Ondreja, Šalamún.

Ladislav bol ochotný mu postúpiť časť svojej ríše v snahe zabrániť nepriateľstvu. Bratranec Šalamún však zistil, že v Uhorsku o neho nikto nestojí, preto návrhy zamietol a navonok sa podvolil. Neskôr pozval Ladislava k sebe s úmyslom ho zavraždiť. Ten sa však dozvedel o jeho zlom úmysle a prišiel v ozbrojenom sprievode popredných veľmožov. Tí Šalamúna usvedčili a uväznili. Ladislav sa potom za neho modlil. Šalamún sa však v Multánoch spojil s kniežaťom divokých Kumánov a s ním do roku 1086 podnikal lúpežné výpravy do Uhorska. Potom sa s nimi Ladislav stretol v bitke pri Ungvare a porazil ich.

Predtým sa pričinil o svätorečenie Štefana I., Imricha a Gerharda z Csanádu.

V roku 1087 nastúpil v Chorvátsku na trón Štefan II. a po jeho skorej smrti nastalo krátke bezvládie. Na trón bol potom povolaný uhorský kráľ Ladislav. Ten ovládol krajinu až po Sávu a Kulpu. Do Uhorska v tom čase opäť vtrhli lúpeživí Kumáni. Plienili, vraždili a zajímali ženy a deti. Ladislav ich išiel oslobodiť k rieke Temeš a nepriateľa si tam podrobil. Snažil sa o ich pokresťančenie a dovolil im usadiť sa na tomto území. Ich knieža Kutesko mal úmysel násilím ich dostať do Multán, ale Ladislav mu v tom zabránil.

Po návrate do Chorvátska založil v roku 1091 v Záhrebe biskupstvo. Chorvátsko nepripojil k Uhorsku, nechal ho samostatné a do jeho správy dosadil svojho synovca Alma.

V nasledujúcom roku zvolal na snem duchovnú hierarchiu aj svetských panovníkov a obnovil kresťanské poriadky a zákony dané svätým Štefanom. Tiež sa zasadil o obnovu vojnami poškodených chrámov a zakázal pohanské slávnosti. Poškodené biskupstvo v Bihardu presunul do Veľkého Varadína (Oradea Mare v Rumunsku). Vo Veľkom Varadíne dal postaviť chrám Panny Márie.

Kráľ Ladislav bol spravodlivým panovníkom s láskou k ľudu a poddaní sa naňho mohli obracať. Múdro riešil spory, zmieroval a zasahoval proti všetkým krivdám. Podporoval chudobných i siroty a tešil nešťastných. K nepriateľom bol štedrý a milostivý. V súkromí žil asketicky, vždy bol striedmy a zriekal sa vína i panských radovánok. Každý deň bol zbožne prítomný na svätej omši a trávil veľa času na modlitbách. Dbal, aby nedele a sviatky neboli znesväcované prácou ani poľovačkou. Všetku svoju činnosť sa snažil vykonávať na česť a slávu Božiu. Uvažoval o pomoci pápežovi pri plánovanom ťažení križiakov, ktoré malo oslobodiť Svätú zem. Sám ich mal viesť, ale pred nástupom na cestu vážne ochorel. Pred svojou smrťou zvolal do Nitry veľmožov ríše a odporučil im za svojho nástupcu na tróne Gejzovho syna Kolomana. Postúpil štedré dary chrámom a chudobným a zomrel na Slovensku asi vo veku 55 rokov. Pochovaný bol v chráme Panny Márie vo Veľkom Varadíne (Nagyvárad).

Svätý Ladislav, prosím, oroduj za nás.