Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Mučeník.
Syn gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a Anny Gerberyovej. Navštevoval ľudovú školu v Cigelke, Bardejove a Prešove, štúdium ukončil v roku 1907. Teológiu študoval v Prešove v Slovenskej republike a neskôr v Budapešti, kde zasvätil seba i svoju prácu Božskému Srdcu. Štúdiá ukončil 27. augusta 1911 a krátko nato bol vysvätený za kňaza. Krátko pôsobil ako kaplán spolu so svojím otcom. Bol prefektom eparchiálneho seminára a vyučoval náboženstvo na vyššej strednej škole. Dozeral na protokol a archív na biskupskom úrade. Kaplán v Sabinove. Od roku 1919 riaditeľ biskupskej kancelárie.
Prekvapivo vstúpil 20. júla 1922 do Rádu sv. Bazila Veľkého, rehoľné sľuby zložil 27. januára 1923 a prijal meno Pavol. 14. septembra 1926 sa stal apoštolským administrátorom v Prešove; pri svojom uvedení povedal: „S pomocou Boha chcem byť otcom sirotám, oporou chudobným a útechou pre utrápených.“ Jeho prvým úradným skutkom bol pastiersky list pri príležitosti 1100. výročia narodenia svätého Cyrila, apoštola jeho ľudu.
Biskupom sa stal 7. marca 1927; jeho biskupské heslo bolo: „Boh je láska, milujme Ho!“ Podporoval duchovný život duchovenstva i laikov. Zakladal nové farnosti a dbal na správnosť a platnosť liturgických slávení. Budoval sirotince, založil gréckokatolícku školu v Prešove v roku 1936 a podporoval vydávanie časopisov Posol evanjelia a Príď Kráľovstvo Tvoje. Mal veľkú úctu k Eucharistii a Božskému Srdcu.
Apoštolským administrátorom v Mukačeve na Slovensku sa stal 13. apríla 1939. Pre nezhody medzi Pavlom a miestnou vládou ponúkol demisiu, ktorú pápež neprijal, a namiesto toho ho 8. augusta 1940 ustanovil za sídelného biskupa v Prešove. Dňa 15. januára 1946 bol potvrdený vo svojej jurisdikcii nad gréckokatolíkmi celého Československa.
Cirkev v regióne utrpela vážnu ranu nástupom komunistov k moci v roku 1948 a ich okamžitým bojom proti gréckokatolíckej cirkvi. Biskup Gojdič odmietol podriadiť gréckokatolíkov ruskej pravoslávii alebo rozobrať Cirkev podľa komunistickej ideológie. Vláda ho izolovala od duchovenstva a veriacich a zároveň ho skúšala podplatiť ponukami na podporu a moc, ak by prerušil spojenie s Rímom. „Nezapriem svoju vieru,“ vyhlásil. „Ani sa o to nepokúšajte.“
Dňa 28. apríla 1950 komunistický režim zakázal gréckokatolícku cirkev. Biskup Pavol bol uväznený a v inscenovanom procese v januári 1951 odsúdený za vlastizradu. Dostáva doživotie bez možnosti prepustenia a zbavenie občianskych práv. Presúvali ho z väzenia do väzenia a ustavične týrali; odpovedal modlitbou v tichosti a tajným slávením liturgie. V amnestii roku 1953 mu bol trest zmenený na 25 rokov väzenia, čo v praxi znamenalo doživotie. Raz mu bolo navrhnuté, že by mohol priamo z väzenia ísť do Prešova pod podmienkou, že prijme úrad patriarchu pravoslávnej cirkvi v Československu; biskup Pavol vysvetlil, že by to bol hriech proti Bohu, zrada Svätého Otca, jeho svedomia i prenasledovaných veriacich. Trest pokračoval, týranie tiež, až kým jeho zdravie nevydržalo – posledné mesiace prežil v nemocnici pre väzňov, kde aj zomrel.
Biskup Pavol bol právne rehabilitovaný 27. septembra 1990 a posmrtne ocenený Radom T. G. Masaryka II. triedy a Krížom Pribiny I. triedy, čo sú jedny z najväčších pôct rodnej krajiny.
Zomrel 17. júla 1960 v nemocnici pre väzňov v Leopoldove, Hlohovec, Slovenská republika na následky choroby a týrania vo väzení. pochovaný na väzenskom cintoríne s označením „681“.
Relikvie boli premiestnené do kaplnky gréckokatolíckej katedrály svätého Jána Krstiteľa v Prešove 15. mája 1990.
Blahorečený bol 4. novembra 2001 svätým otcom Jánom Pavlom II.
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič, prosím, oroduj za nás.
