Svätý Leopold Mandič

Výnimočný spovedník, patrón onkologických pacientov.

Leopold (Bogdan Ivan) Mandič sa narodil 12. mája 1866 v Herceg Novi, vtedy súčasťou Rakúskeho cisárstva (dnes Čierna Hora), ako dvanáste dieťa chorvátskej rodiny. Jeho rodina mala korene v Bosne, no dlhodobo žila na pobreží Jadranského mora. Od útleho detstva trpel viacerými zdravotnými problémami: bol nízkej postavy (meral len 1,35m), mal slabé zdravie, trpel závažným rečovým hendikepom a celkovou fyzickou krehkosťou.

Už ako mladý pocítil povolanie zasvätiť sa rehoľnému životu a v šestnástich rokoch odišiel do talianskeho Udine do seminára kapucínov benátskej provincie. V noviciáte prijal meno Leopold a prvé sľuby zložil v roku 1885. Na večné sľuby zložil v roku 1888, kňazskú vysviacku prijal v Benátkach 20. septembra 1890.

Hoci túžil byť misionárom východnej Európy a zasvätiť život zmiereniu kresťanov (najmä medzi katolíkmi a pravoslávnymi), väčšinu svojho života pôsobil v Taliansku. Od roku 1906 až do smrti pôsobil v Padove, kde sa stal vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom. Povestný bol mimoriadnou trpezlivosťou, pokorou, dobrosrdečnosťou a schopnosťou odpúšťať – denne strávil v spovednici aj 12–15 hodín a jeho služby vyhľadávali veriaci, kňazi i biskupi z celého Talianska.

Počas prvej svetovej vojny bol kvôli svojej chorvátskej národnosti vyše roka zadržiavaný v internácii v Itálii. Po návrate do Padovy pokračoval vo svojom diele, neprestajne sa modlil za jednotu kresťanskej viery. Svoje telesné utrpenie a zdravotné starosti vždy obetoval za tento úmysel.

Pri leteckých náletoch v roku 1944 bola zničená časť kláštora v Padove, Leopoldova spovednica a cela však zostali neporušené; podľa tradície to sám svätec predpovedal so slovami, že miesto, kde Boh prejavil toľko milosrdenstva, musí zostať zachované.

Leopold Mandič zomrel 30. júla 1942 v Padove, keď sa pripravoval na slávenie svätej omše. Krátko pred smrťou prijal posledné pomazanie a zomrel pri modlitbe Zdravas’, Kráľovná. Na jeho príhovor sa udiali viaceré zázračné uzdravenia, ktoré boli skúmané pri beatifikačnom a kanonizačnom procese. Medzi najznámejšie patrí zázračné vyliečenie Antónie de Nobili z tuberkulózy a Márie Guglielmi z rakoviny prsníka, čo prispelo k jeho svätorečeniu.

Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 16. októbra 1983. Je vzývaný ako patrón spovedníkov, ekumenizmu a jednoty kresťanov. V roku 2015–2016 boli jeho ostatky privezené do Ríma počas Roku milosrdenstva, ako symbol Božieho odpustenia a milosrdenstva.

Leopoldov život je príkladom pokory, neúnavnej služby, zmierenia a viery, ktorou neúnavne spájal rozdielnych ľudí a národy a stal sa ozajstným „apoštolom jednoty“ a stelesnením kresťanskej lásky k blížnym.

Svätý Leopold Mandič, prosím, oroduj za nás.