Blahoslavená Chiara Luce Badano
Narodiť sa s Ježišom, základ šťastia.
Narodila sa 29. októbra 1971 v meste Sassello v provincii Savona na severe Talianska manželom Ruggerovi Badanovi a Márii Terézii, rodenej Caviglia. Narodila sa po jedenástich rokoch modlitieb ako ich jediné dieťa.
Rástla v láske k Ježišovi a veľmi skoro pochopila, že treba druhým ukazovať Ježiša vlastným správaním, privádzať ich k nemu príkladom. Vedela sa tešiť zo života a nadchýnala sa aj z maličkostí. Premýšľala o kráse stvorenia a radovala sa z priateľstiev.
V deviatich rokoch sa zúčastnila stretnutia mladých z Hnutia fokoláre, nadchla sa ich spiritualitou a zatúžila stať sa členkou. Roku 1981 bola s rodičmi na medzinárodnom stretnutí rodín s deťmi a 29. augusta napísala svoj prvý list Kláre Lubichovej:
„Drahá Chiara Lubich, najprv sa predstavím. Som takmer desaťročné dieťa a volám sa Chiara, ako vy. Bývam v provincii Savona. Poznám vás z kongresu rodín v Ríme, kam som išla 3. mája s rodičmi…“
Spomína aj radosť z letného stretnutia s Hnutím fokoláre, počas ktorého navštívila svätyňu Madonna del Pozzo. Napísala aj to, že keď sa mama obávala pustiť ju samu, odpovedala: „Mami, nie som sama, je so mnou Ježiš.“ Dodala, že sa s dievčatami snažila žiť spoločne pre Ježiša. V tom istom roku sa Chiara zapojila do Hnutia fokoláre, ku ktorému sa neskôr prihlásili aj jej rodičia. Zakladateľka hnutia Klára Lubich jej navrhla nové meno „Luce“ – čo znamená svetlo.
O niečo neskôr, 3. januára 1983, sa napriek obavám príbuzných vydala sama na medzinárodný kongres do Rocca di Papa neďaleko Ríma. V liste Kláre Lubichovej z 17. júna napísala:
„Bol to pre mňa prvý kongres a musím povedať, že to bol skvelý zážitok. Objavila som na ňom opusteného Ježiša v blížnych, ktorí prešli vedľa mňa.“ O tom, aké dôležité bolo pre ňu znovuobjavenie opusteného Ježiša, písala aj 27. novembra.
Chiara bola opísaná ako športovo založené a spoločenské dievča, ktoré rado hrá tenis, pláva, chodí na turistiku, vie spievať aj tancovať. Podľa rozhovorov o povolaní sa chcela stať letuškou. Denne sa usilovala zúčastňovať na svätej omši.
V sedemnástich rokoch počas hry tenisu náhle pocítila ostrú bolesť v ramene a chrbte, pre ktorú pustila raketu a domov sa vrátila veľmi bledá. Lekári zistili, že ide o rakovinu kostí. S postupom choroby pribúdali bolesti a rozhodlo sa o hospitalizácii s operáciou. Chiara často opakovala: „Pre teba, Ježišu. Ak to chceš…“ a svoje utrpenie s láskou obetovala.
V nemocnici vynikala láskavosťou, obetavosťou a vyžarovala radosť. Lekár Antonio Delogu o nej povedal, že svojím úsmevom a očami plnými svetla ukazovala, že pre ňu existuje len život, nie smrť, ako to vidia iní. Musela podstúpiť dve operácie a následná chemoterapia ju pripravila o vlasy.
Jej otec Ruggero neskôr povedal: „Boli sme si istí, že Ježiš bol v tej chvíli medzi nami a dal nám silu prijať Chiarinu chorobu, počas ktorej jej rýchlo rástla svätosť.“
V júli 1989 Chiara pre krvácanie takmer zomrela. Lekári diagnostikovali osteogénny sarkóm, bolestivú formu rakoviny kostí. Chiara prosila, aby za ňou nik neplakal, pretože ide k Ježišovi. Povedala: „Na mojom pohrebe nechcem, aby ľudia plakali, ale aby spievali celým srdcom.“ Na svoju smrť a pohreb sa pripravovala ako na svadobnú oslavu, tešiac sa na stretnutie s milovaným Ježišom.
Do poslednej chvíle prejavovala Chiara štedrosť a lásku úsmevom, darovaním úspor na humanitárnu misiu v Afrike či darovaním posledného daru rohovkových implantátov, vďaka ktorým dnes dvaja mladí ľudia vidia.
Jej posledné slová pred odchodom z tohto sveta patrili rodičom: „Buďte šťastní, lebo ja som šťastná.“ Stalo sa to pred úsvitom nedele 7. októbra. Proces jej blahorečenia sa začal v júni 1999. Dňa 3. júla 2008 bola po uznaní hrdinských čností vyhlásená za ctihodnú a 19. decembra 2009 bol uznaný zázrak na jej príhovor. Slávnosť blahorečenia sa konala 25. septembra 2010 v chráme Panny Márie Božskej lásky (Madonna del Divin Amore) v Castel di Leva pri Ríme pod vedením arcibiskupa Angela Amata, z poverenia pápeža Benedikta XVI.
Blahoslavená Chiara Luce Badano, prosím, oroduj za nás.
