Všetkých verných zosnulých

Deň pre naše milosrdenstvo.

Od všetkých spomienok na svätcov sa táto líši tým, že pri nej nejde o obdarovanie nás samých, ale tých, na ktorých si spomíname. Je to deň milosrdenstva, ktoré sa od nás očakáva. Deň, v ktorom máme napodobniť Božie milosrdenstvo a niekomu otvoriť nebo.

Ani my nezostaneme bez odmeny, pretože platí: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5,7) Ide o získavanie plnomocných odpustkov, ktoré môžeme darovať dušiam v očistci počas celého týždňa novembra, v oktáve zosnulých.

Katechizmus nás upozorňuje: „Keďže zosnulí veriaci, ktorí sa očisťujú, sú tiež členmi toho istého spoločenstva svätých, môžeme im pomáhať, okrem iného aj tým, že pre nich získavame odpustky, aby boli zbavení časných trestov, ktoré si zaslúžili za svoje hriechy.“ (KKC 1479)

V tento deň prichádzajú k hrobom veriaci aj neveriaci, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky, čo je naša symbolika večného života a vyjadrené presvedčenie, že život sa smrťou nekončí. Z rovnakého dôvodu sa prinášajú kvety a sviečky aj na miesta tragických úmrtí. Cesta na cintorín patrí medzi podmienky na získanie odpustkov. Samotná návšteva hrobu bez duchovného daru sa podobá gratulantom, ktorí k mimoriadne významnému dňu neprinesú nič.

Na cintoríne chceme vždy veriť v tú lepšiu formu života po smrti. Tou je trvalá radosť a plnosť, zatiaľ čo druhou, kde už niet pomoci, je prázdnota a bezútešnosť. Kiež si na cintoríne uvedomíme, kam smeruje náš doterajší život a ako náhla môže byť smrť. Ale ak zomrieme s Kristom, budeme s ním aj žiť. (porov. Rim 6,8), v tom je naša nádej. Pre nás platia slová prefácie dnešnej svätej omše za zosnulých: „Neodvratnosť smrti nás síce skľučuje, no potešuje nás prisľúbenie večného života; veď život tých, čo v teba veria, nezaniká, ale v smrti sa napĺňa, a keď sa rozpadne náš pozemský príbytok, dostaneme u teba večný domov.“

Modlime sa za všetkých verných zosnulých.