Svätý Ján de Rossi

Ochranca biednych.

Narodil sa 22. 2. 1698 vo Voltaggiu v severnom Taliansku. Rodičia Karol a Františka ho vychovávali k zbožnosti a Ján rád miništroval. Obľúbila si ho zámožná pani Mária Kambiosová, ktorá sa po dohode s rodičmi o neho postarala a zabezpečila mu vzdelanie v Janove. Keď mal 13 rokov, zomrel mu otec a matka vtedy súhlasila s ďalšou ponukou na Jánovu výchovu u príbuzného Vavrinca de Rossi, ktorý bol kanonikom pri Panne Márii Kosmedínskej v Ríme.

V Ríme sa Ján najprv venoval štúdiu na jezuitskej škole, kde vynikal v učení aj v čnostiach a vstúpil aj do mariánskeho združenia. Vo svojej horlivosti sa snažil do svojich aktivít zapojiť aj kamarátov. Presviedčal ich, aby vstúpili do mariánskeho bratstva, vodil ich do kostolov aj do nemocníc, kde slúžil chorým. Ukazoval im príklad sv. Alojza a podporoval v nich život modlitby. V horlivosti kajúcnika konal mnohé asketické skutky, až si zrejme prísnosťou voči sebe privodil chorobu a dlhší čas nemohol navštevovať vyučovanie. Po uzdravení začal štúdium teológie u dominikánov v Ríme. Kňazské svätenie prijal 8. 3. 1721. Zároveň zložil sľub, že neprijme žiadnu cirkevnú hodnosť, ak k tomu nebude prinútený poslušnosťou.

Po prijatí kňazstva sa Ján zameriaval na chudobných, zanedbaných, chorých na tele i na duši. Na verejných priestranstvách zvolával vidiečanov, trhovníkov aj tulákov a vyučoval ich náboženstvu. Chodil tiež medzi pastierov na staré rímske fórum (Forum Romanum) a aj ich učil katechizmu. V prijatom a obetovanom utrpení videl veľkú hodnotu, preto rád chodil medzi chorých a o nemocniciach hovoril, že sú to vinice, kde dozrieva dobré ovocie. Sám trpel epilepsiou. Svoj zdedený majetok vraj venoval na stavbu a vybavenie novej nemocnice pri sv. Alojzovi v Ríme. Keď mu pre chorých chýbalo potrebné, išiel pre nich aj žobrať. Záležalo mu aj na úbohých ženách a dievčatách, ktoré sa túlali nocou, a prenajal pre ne dom. Kde mohol, preukazoval skutky telesného aj duchovného milosrdenstva.

Po smrti príbuzného Vavrinca od neho chceli, aby prevzal jeho kanonickú hodnosť, čo odmietal, kým mu to neprikázal spovedník. Aj ako kanonik trávil veľa času v nemocniciach, na kazateľnici a vo spovednici. S horlivosťou organizoval misie a duchovné cvičenia. Už ako bohoslovec začal byť nazývaný „apoštol mládeže“ a ako kanonik „rybár ľudí“. Vynikal v úcte k Panne Márii a ctil ju každodennou pobožnosťou. Zo svätých si za vzor obľúbil sv. Filipa Neriho. Kanonického bytu sa vzdal, aby ho mohla kapitula prenajímať, a sám deväť rokov býval v chudobnej kôlničke. Až keď zoslabol, bol prinútený presťahovať sa do kláštora sv. Trojice, kde býval spolu s ďalšími kňazmi. Vraj mal podivuhodnú znalosť ľudských sŕdc a niektorým hriešnikom pripomínal pri spovedi hriechy, ktorých sa dopustili pred dávnou dobou. V skutkoch milosrdenstva vytrval až do konca života a zomrel s povesťou svätosti. Jeho hrob je v rímskom kostole Najsvätejšej Trojice a za svätého ho vyhlásil Lev XIII. v roku 1881.

Svätý Ján de Rossi, prosím, oroduj za nás.