Svätý Egídius

Ochranca od žiaľu a zlého duševného stavu.

Svätý Egídius bol významný kresťanský pustovník a opát z 7. a 8. storočia, ktorého meno sa spája s dobrotou, súcitom a ochranou chudobných. Narodil sa okolo roku 640 v Aténach, v šľachtickej rodine, no odmietol bohatstvo života a vybral si cestu askézy. Svoje mladé roky prežil v modlitbe, charite a službe chorým.

Po smrti rodičov Egídius opustil Grécko, aby unikol sláve a žil nenápadne. Vybral sa do južného Francúzska, kde sa usadil v lesoch okolo mesta Nîmes. Tu sa venoval modlitbe, rozjímaniu, a životu v úplnej chudobe. Legenda rozpráva o jeho blízkom vzťahu ku prírode; jeho jediným spoločníkom bola laň, ktorá ho živila mliekom v čase najväčšej núdze.

Egídiova svätosť pritiahla pozornosť mnohých ľudí, vrátane samotného kráľa Flaviusa. Po stretnutí s ním dal kráľ vybudovať kláštor „Saint-Gilles-du-Gard“ pri ústí rieky Rhône. Egídius sa stal prvým opátom a viedol rehoľníkov podľa pravidiel svätého Benedikta. Kláštor sa rýchlo stal významným duchovným centrom a miestom pútí.

Svätý Egídius zomrel okolo roku 720. Jeho pamiatka zostala živá najmä vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku a Taliansku. Patrí medzi štrnástich pomocných svätých; je patrónom žobrákov, chorých, telesne postihnutých, tesárov a kožiarskych remeselníkov, ale aj ochrancom od žiaľu a zlého duševného stavu. Obzvlášť bol vzývaný pri neplodnosti, psychických ťažkostiach i ochrane domácich zvierat.

Medzi najčastejšie zobrazovanie svätého Egídia patrí pustovník s laňou po boku. Jeho sviatok sa slávi 1. septembra a patrí k najpopulárnejším svätcom stredovekej Európy. Kláštor Saint-Gilles sa stal významných pútnickým miestom na ceste do Santiaga de Compostela a jeho meno nesú desiatky miest po celej Európe.

Svätý Egídius, prosím, oroduj za nás.