Svätý Páter Pio
Milovaný a milujúci.
Svätý Páter Pio, rodným menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v malej dedine Pietrelcina na juhu Talianska. Pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny, ktorá mu od útleho veku vštepovala hlbokú vieru. Ako chlapec bol vážny, mlčanlivý a od detstva pociťoval silnú túžbu zasvätiť sa Bohu. Už v mladosti mal vízie a prežíval duchovné skúsenosti, ktoré presahovali jeho vek. Keď mal šestnásť rokov, vstúpil do rehole kapucínov a prijal rehoľné meno Pio.
V roku 1910 bol vysvätený za kňaza. Jeho služba bola od začiatku poznačená mystikou a duchovnými zápasmi. Vnútorné trápenia, viditeľné choroby a duchovné skúšky ho sprevádzali celý život. Páter Pio často hovoril o bojoch s diablom, ktoré prežíval vo forme fyzického i duchovného utrpenia. Napriek týmto skúsenostiam sa stal pre veriacich kňazom, ktorý prinášal nádej a pokoj.
Najvýraznejším znakom jeho svätosti boli stigmy, rany Krista na jeho tele. Páter Pio ich prvýkrát prijal v roku 1918 po jednej hlbokej mystickej skúsenosti v kaplnke kláštora v San Giovanni Rotondo. Rany sa objavili na jeho rukách, nohách a na boku a zostali až do jeho smrti v roku 1968. Tieto stigmy pútali veľkú pozornosť veriacich, lekárov i cirkevných autorít. Pio ich však vnímal nie ako výsadu, ale ako bremeno, ktoré nesie spolu s Kristom. Trpel bolesťou, no nikdy sa nesťažoval, a stigmy sa stali vonkajším symbolom jeho úplného spojenia s Ježišom na kríži.
Páter Pio bol známy aj mimoriadnymi duchovnými darmi. Mnohí svedčili o jeho schopnosti čítať v srdciach ľudí, pri spovediach im odhaľoval hriechy, ktoré zabudli alebo nechceli priznať. Mal dar bilokácie, teda schopnosť súčasne sa zjaviť na viacerých miestach. Niektorí veriaci opisovali, že sa im zjavil, aj keď fyzicky neopustil kláštor. Jeho modlitby boli spájané s početnými uzdraveniami, chorí po jeho príhovore získavali zdravie, a to aj v prípadoch, keď lekári nevideli žiadnu nádej.
Ďalším darom bola jeho hlboká modlitba. Páter Pio denne slúžil svätú omšu veľmi dlho, pretože každé slovo prežíval ako osobné stretnutie s Kristom. Jeho omše si získali veľký záujem veriacich, ktorí v nich cítili nebo na zemi. Modlitba ruženca bola jeho neoddeliteľnou súčasťou života a šíril ju medzi všetkých veriacich ako najmocnejšiu duchovnú zbraň.
V San Giovanni Rotondo sa čoskoro začali zhromažďovať tisíce pútnikov. Ľudia z Talianska i celého sveta prichádzali, aby prijali jeho požehnanie alebo spoveď. Pre mnohých sa stal duchovným otcom, ktorého nazývali jednoducho „Padre“. Páter Pio bol prísny v svedomí, ale zároveň hlboký v láske a milosrdenstve. Každému pripomínal, že cesta ku Kristovi vedie cez obrátenie, pokánie a dôveru vo večnú Božiu lásku.
Pater Pio zomrel 23. septembra 1968 vo veku 81 rokov. Posledné slová, ktoré vyslovil, boli modlitba k Ježišovi a Márii. Pri jeho smrti sa stigmy záhadne zacelili bez jaziev. Pohreb sa konal za účasti obrovského počtu veriacich, ktorí prišli odprevadiť svojho duchovného otca.
Jeho život sa stal svedectvom o sile modlitby, obety a úplnom darovaní sa Bohu. Páter Pio bol v roku 2002 vyhlásený za svätého pápežom Jánom Pavlom II. a dodnes patrí medzi najuctievanejších svätcov modernej doby. Milióny pútnikov každoročne navštevujú jeho hrob a modlia sa o jeho príhovor.
Svätý Páter Pio, prosím, oroduj za nás.
