Svätá Faustína

Apoštolka Božieho milosrdenstva.

Svätá Faustína Kowalská bola poľská rehoľníčka a mystička, ktorej život a poslanie sa stali základom celosvetovej úcty k Božiemu milosrdenstvu. Jej život, hoci krátky, bol hlboko duchovný a preplnený mystickými zážitkami, ktoré zanechali trvalý odkaz v Cirkvi.  

Helena Kowalská sa narodila 25. augusta 1905 v dedine Głogowiec neďaleko mesta Łódź v Poľsku ako tretie z desiatich detí chudobnej, ale veľmi zbožnej roľníckej rodiny. Od detstva prejavovala hlbokú nábožnosť, citlivosť voči chudobným a túžbu po modlitbe. Už ako malé dievča cítila povolanie zasvätiť sa Bohu, no jej rodičia s tým spočiatku nesúhlasili a neposlali ju do kláštora. Po absolvovaní iba troch rokov základnej školy začala pracovať ako slúžka v rôznych domácnostiach, aby pomohla rodine.

V osemnástich rokoch, počas jedného tanca vo Varšave, mala videnie Krista, ktorý ju vyzval, aby vstúpila do rehole. Okamžite odišla z domu a našla cestu do Varšavy, kde ju po niekoľkých odmietnutiach nakoniec prijali sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Po vstupe do kláštora prijala rehoľné meno sestra Mária Faustína od Najsvätejšej sviatosti.  

V rehoľnom živote vykonávala jednoduché práce; bola kuchárkou, vrátničkou i záhradníčkou v rôznych kláštoroch kongregácie. Popri bežných povinnostiach však prežívala intenzívny vnútorný život modlitby, pokánia a obety. V roku 1931 v cele kláštora v Plocku mala prvé známe zjavenie Ježiša, odetého v bielom rúchu, z ktorého srdca vychádzali dva lúče, červený a biely. Spasiteľ ju požiadal, aby dala namaľovať obraz s nápisom „Ježišu, dôverujem Ti“ a rozšírila úctu k Božiemu milosrdenstvu po celom svete.

V nasledujúcich rokoch dostávala množstvo vnuknutí, videní a rozhovorov s Ježišom, v ktorých jej Pán odhaľoval význam Božieho milosrdenstva a túžbu, aby ho ľudia uctievali prostredníctvom sviatkov, ruženca a skutkov milosrdenstva. Faustína na príkaz svojich spovedníkov všetko zaznamenala do denníka, ktorý je známy ako Denníček svätej Faustíny Kowalskej, jedna z najvýznamnejších mystických kníh 20. storočia.

Faustínine zjavenia sa sústreďujú na dôveru v Božie milosrdenstvo, na odpustenie hriešnikom a na povzbudenie ľudí ku konaniu skutkov lásky. Ježiš jej prikázal, aby sa zasadzovala za ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva, ktorý sa dnes slávi na druhú veľkonočnú nedeľu. V jej zápiskoch sa objavujú aj opisy jej mystických spojení s Kristom, videnia neba, očistca i pekla, ako aj duchovné zápasy a utrpenia ponúkané za spásu duší.

Sestra Faustína trpela ťažkou formou tuberkulózy, ktorá ju postupne oslabila. Posledné roky života prežila v kláštore v Krakove, kde prežívala intenzívne duchovné utrpenie, no zároveň hlboký pokoj a radosť z plnenia Božej vôle. Zomrela 5. októbra 1938 vo veku 33 rokov, v povesti svätosti.  

Po jej smrti sa úcta k Božiemu milosrdenstvu šírila najmä v Poľsku, hoci bola na určitý čas obmedzená z dôvodu nepochopenia a nesprávnych prekladov jej denníka. Po neskoršom objasnení a teologickom posúdení bola jej spiritualita plne uznaná. Pápež Ján Pavol II., ktorý bol zvlášť ovplyvnený jej posolstvom, ju 18. apríla 1993 vyhlásil za blahoslavenú a 30. apríla 2000 na Veľkonočnú nedeľu Božieho milosrdenstva za svätú.  

Svätá Faustína je známa ako „apoštolka Božieho milosrdenstva“. Jej posolstvo sa rozšírilo do celého sveta prostredníctvom modlitby Korunky k Božiemu milosrdenstvu, pobožnosti v Hodine milosrdenstva (o 15:00), obrazu Milosrdného Ježiša a sviatku Božieho milosrdenstva. Jej život je príkladom hlbokej pokory a plného odovzdania sa Božej vôli, pričom svojím utrpením i vierou svedčí o nekonečnom súcite a láske Boha voči človeku.

Svätá Faustína, prosím, oroduj za nás.