Radostné očakávanie Mesiáša
Nastávajúca matka na ceste.
V živote Panny Márie je tým najpodstatnejším Božia vôľa. Od chvíle „zvestovania“ ju môžeme pozorovať na ceste. Najprv jej viacdňová cesta, prestúpená láskou, viedla cez Jeruzalem až k Alžbete, odkiaľ sa vracala asi po troch mesiacoch. Zdalo by sa, že mohla ísť s neistotou, ako bude pre svoj stav prijatá, ale išla s úžasnou dôverou, ktorou ju napĺňala láska.
Keď sa priblížil 9. mesiac očakávania, naraz sa ukázalo, že má cestovať až do Betlehema s jediným dopravným prostriedkom, ktorým má byť osol, a prechádzať aj hornatou krajinou, ktorá nemusí byť bezpečná. Jej srdce však neprestávalo spievať „FIAT“ cez všetky možné obavy a starosti týkajúce sa pôrodu. Dôvodom radosti, nielen u Panny Márie, je prijať Božiu vôľu za svoju.
Božou vôľou je naša spása. O tom svedčia pripomínaní proroci. O tom svedčí príchod Mesiáša na tento svet, aby sa stotožnil s naším životom. Prijal údel služobníka zaradeného medzi zločincov a ako najnevinnejší svojím utrpením s najhroznejšou smrťou na kríži nám umožnil večný život v Otcovej láske. Chýba nám to, čo Panna Mária vnímala, ako o tom svedčí jej chválospev u Alžbety. Chýba nám vnímanie Božej prítomnosti v nastavení túžby zo všetkých síl prispievať k uskutočňovaniu Božích zámerov.
Boh vo svojej všemohúcnosti sa k nám skláňa, pretože chce naše povýšenie na úroveň obyvateľov NEBA, ale zároveň plne rešpektuje našu slobodnú vôľu. Jeho podiel na spáse ľudstva je nezmerný a neustále pokračuje skrze ustanovenia sviatostí, najmä sprítomňovaním v tajomstve Eucharistickej obety.
A kde je Panna Mária? Stále pokračuje na ceste s ním. Pred prenasledovaním Herodesom uteká svätá rodina, ako migranti, aby sa zachránila v Egypte. Mária sa nepýta, prečo to tak musí byť, ale s dôverou v Božie plány, ako tie najlepšie, koná, čo situácia vyžaduje. Po návrate z Egypta, pri púti do Jeruzalemského chrámu, prežívala úzkosť zo straty 12-ročného Ježiša. Pritom jej zrejme preletela mysľou aj Simeonova predpoveď pri obetovaní malého Ježiša v chráme. Tá sa plne uskutočnila na Golgote, kde jej božský Syn ju z kríža dal za MATKU nám všetkým. Jej cesta preto neskončila ani povýšením v nebi na Kráľovnú, kam si priniesla svoju pokoru a úžasnú materskú lásku k nám všetkým.
Pokračuje ako naša Pomocnica, Sprievodkyňa, Ororodovnica a dokonca aj Spolutrpiteľka, a to nielen so svojím Synom v deň jeho umučenia za nás, ale aj ako matka adoptovaných detí, medzi ktorými sú ťažkí hriešnici, nad ktorými plače kvôli ich životu, napr. ako v La Salette, kde v slzách oznámila posolstvo, v ktorom varovala celé ľudstvo pred zlom, ktorému nikto neunikne. Podobne sa ľudia s jej slzami stretli, keď tiekli z jej obrazu. Konkrétne táto overená udalosť sa pripomína každoročným slávením novény k Panne Márii Trnavskej na Slovensku, kde jej slzy zachránili mesto.
Ide tu len o dve pripomienky najsvätejšej Matky v spojení s našou cestou, pri ktorej ju máme vidieť ako vzor na našej ceste „ADVENTOM“, na ktorej máme prijať správny postoj, kým je čas. Pán je blízko! Najvýznamnejšie osobné stretnutie nastane v deň nášho prechodu do večnosti. Ide o to, aby bolo radostné. K tomu má viesť aj adventná príprava.
Radostné očakávanie, prosím, oroduj za nás.
