Svätá Katarína Labouré

Maličká so zázračnou medailou.

Svätá Katarína Labouré je jednou z najpokornejších postáv v dejinách Cirkvi a jej život je fascinujúcim príbehom o tom, ako si Boh vyberá nenápadných ľudí na odovzdanie veľkých darov ľudstvu. Narodila sa v burgundskej dedinke Fain-lès-Moutiers ako deviate z jedenástich detí v rodine roľníka. Keď mala len deväť rokov, zasiahla ju hlboká strata v podobe smrti milovanej matky. Vtedy Katarína urobila dojímavé gesto, ktoré predznamenalo celú jej duchovnú cestu, keď sa vyštverala na stoličku k soche Panny Márie, objala ju a so slzami v očiach ju požiadala, aby sa od tej chvíle stala jej jedinou mamičkou.
Od skorej mladosti tvrdo pracovala na rodinnom statku a hoci nemala takmer žiadne formálne vzdelanie, jej vnútro bolo naplnené modlitbou a túžbou po zasvätenom živote.
V roku 1830 po prekonaní otcovho nesúhlasu konečne vstúpila do komunity dcér kresťanskej lásky v Paríži na Rue du Bac. Práve tam sa odohrali udalosti, ktoré navždy zmenili kresťanský svet.

V noci z 18. na 19. júla 1830 ju malý chlapec v bielom, v ktorom spoznala svojho anjela strážneho, zaviedol do kláštornej kaplnky. Tam Katarína zažila nezabudnuteľné stretnutie s Pannou Máriou, pri ktorej nohách kľačala dve hodiny s hlavou opretou o jej kolená. O niekoľko mesiacov neskôr, 27. novembra, dostala ďalšiu víziu, v ktorej uvidela Pannu Máriu s lúčmi milostí vychádzajúcimi z jej rúk. Okolo nej sa objavil zlatý nápis „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame“ a zaznela prosba, aby bola podľa tohto vzoru vyrazená medaila.

To, čo robí Katarínu skutočne výnimočnou, je jej hlboká pokora, ktorá nasledovala po týchto veľkých zjaveniach. Keď odovzdala posolstvo o medaile svojmu spovedníkovi, utiahla sa do úplnej anonymity v domove pre starcov v Enghien na okraji Paríža. Nasledujúcich štyridsaťšesť rokov strávila v tichej a obetavej službe chorým, varením v kuchyni a starostlivosťou o hydinu. Nikto z jej okolia, dokonca ani jej spolusestry, netušil, že táto nenápadná rehoľníčka je vyvolenou vizionárkou, ktorej Zázračnú medailu už vtedy nosili milióny ľudí a vďaka ktorej sa diali nespočetné zázraky po celej Európe. Svoje tajomstvo si uchovala až do posledných dní svojho života, kedy ho tesne pred smrťou prezradila predstavenej.
Katarína zomrela posledný deň roku 1876 a keď po viac ako päťdesiatich rokoch otvorili jej hrob, našli jej telo úplne neporušené, čo ostáva trvalým svedectvom o jej svätosti.
Dnes svätá Katarína Labouré odpočíva v kaplnke na Rue du Bac presne na tom istom mieste, kde sa rozprávala s Kráľovnou nebies. Jej odkaz nám pripomína, že najväčšie veci sa často dejú v tichu a že skutočná veľkosť človeka sa nemeria slávou, ale vernosťou a tichou láskou v každodenných povinnostiach.

Svätá Katarína Labouré, prosím, oroduj za nás.