Svätý František Xaverský

Boží dobrodruh, ktorý chcel zapáliť svet.

František sa narodil v roku 1506 na hrade Xavier v španielskej Navarre do vznešenej, no schudobnenej šľachtickej rodiny. Ako mladý muž bol plný svetských ambícií. Srdce ho ťahalo do Paríža, centra vtedajšej vzdelanosti, kde sníval o kariére, sláve a uznaní. Bol bystrý, charizmatický a hrdý, a zdalo sa, že svet mu leží pri nohách.
Všetko sa však zmenilo stretnutím s nenápadným, krívajúcim baskickým vojakom, ktorý sa obrátil k Bohu, Ignácom z Loyoly. Ignác, hoci starší, sa stal Františkovým spolubývajúcim na internáte a vytrvalo mu opakoval jednu vetu z evanjelia, ktorá pomaly nahlodávala Františkovu pýchu: „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“
Tieto slová nakoniec prenikli do Františkovho srdca. Vzdal sa snov o svetskej sláve a stal sa jedným z prvých spoločníkov Ignáca pri zakladaní Spoločnosti Ježišovej, Jezuitov.

Pôvodne František na misie ísť nemal. Keď však portugalský kráľ požiadal pápeža o misionárov pre svoje kolónie v Indii a vybraný kňaz na poslednú chvíľu ochorel, Ignác sa obrátil na Františka. Bez váhania odpovedal: „Tu som, pošli mňa!“ Mal vtedy 35 rokov a svojich drahých priateľov už nikdy viac nevidel.
Cesta do Indie bola v tých časoch rozsudkom neistoty. Po strastiplnej plavbe, počas ktorej slúžil chorým námorníkom, dorazil do Goy. Tam začal svoje monumentálne dielo. Chodil po uliciach so zvončekom v ruke, zvolával deti a otrokov, učil ich modlitby a pravdy viery prostredníctvom piesní. Jeho kázne boli jednoduché, no vychádzali z takého plameňa lásky, že dokázal pokrstiť tisíce ľudí. Jeho ruka bola často taká unavená od žehnania a krstenia, že ju už nevládal zdvihnúť.

František neostal len v Indii. Jeho túžba ohlasovať Krista ho hnala ďalej na východ, na ostrovy korenia Moluky a do Indonézie. Tieto plavby boli nesmierne nebezpečné.
Traduje sa jeden z najkrajších príbehov jeho života, ktorý sa odohral počas plavby medzi ostrovmi. Zastihla ich strašná búrka. Vlny hádzali loďou a zdalo sa, že smrť je neodvratná. František v zúfalstve a viere vzal svoj malý drevený kríž, ktorý nosil na krku, a ponoril ho do rozbúrených vôd, prosiac Boha o utíšenie živlov. Búrka ustala, no kríž sa mu vyšmykol z ruky a zmizol v hlbinách oceánu. Františka to hlboko zarmútilo, pretože ten kríž bol jeho najcennejším majetkom.
Keď na druhý deň bezpečne pristáli na brehu ostrova a kráčali po piesku, František a jeho spoločník zbadali niečo nezvyčajné. Z mora vyliezol veľký krab a smeroval priamo k nim. V klepetách, vysoko zdvihnutých nad zemou, pevne zvieral stratený kríž. František padol na kolená, vzal si kríž a kraba požehnal. Bol to pre neho jasný znak, že Boh je s ním aj v tých najhlbších vodách a že aj nemé tvory poslúchajú Stvoriteľa.
Františkova odvaha nepoznala hraníc. Dozvedel sa o Japonsku, krajine s vyspelou kultúrou, ktorá o Kristovi nikdy nepočula. Bol prvým misionárom, ktorý tam vstúpil. Rýchlo pochopil, že ak chce Japoncov získať, nemôže prísť ako chudobný žobrák, ktorým opovrhovali, ale ako učenec. Prispôsobil sa ich zvykom, obliekol si hodváb a s úctou diskutoval s miestnymi mníchmi. Hoci to bolo ťažké pole, zasial semienka, ktoré neskôr priniesli mučeníkov i svätcov.
Jeho posledným snom bola Čína, obrovská, uzavretá ríša. Veril, že ak sa obráti Čína, zmení sa celá Ázia. Dostať sa tam však bolo pre cudzincov pod trestom smrti zakázané. František čakal na ostrove Sancian, na dohľad od čínskej pevniny, a hľadal spôsob, ako sa tam dostať.
Tam ho však zastihla ťažká choroba. V roku 1552, vo veku 46 rokov, vyčerpaný tisíckami kilometrov a rokmi služby, zomrel v biednej chatrči z lístia. Zomieral s pohľadom upretým na Čínu, ktorú nikdy nedosiahol, no s menom Ježiš na perách.

Hovorí sa, že František Xaverský pokrstil počas svojho života viac ľudí než ktokoľvek iný od čias svätého Pavla. No jeho skutočná veľkosť nespočívala v číslach, ale v jeho srdci, ktoré horelo takou láskou k Bohu, že mu Európa bola pritesná.
Stal sa patrónom všetkých misií a misionárov. Jeho život ostáva dôkazom toho, že jeden človek, ktorý sa úplne odovzdá Bohu, dokáže preklenúť oceány, spojiť kultúry a priniesť svetlo aj do tých najvzdialenejších kútov sveta.

Svätý František Xaverský, prosím, oroduj za nás.