Svätý Mikuláš

Muž zrodený pre dobrotu.

V treťom storočí sa v prístavnom meste Patara, v slnečnej Malej Ázii, narodil chlapec, ktorého príchod na svet bol pre jeho rodičov vymodleným zázrakom. Dali mu meno Mikuláš, čo v preklade znamená víťazstvo ľudu, no jeho život nemal byť o vojenských triumfoch, ale o víťazstve lásky nad ľahostajnosťou. Vyrastal v bohatej a zbožnej rodine, kde sa naučil, že skutočná hodnota majetku nespočíva v jeho hromadení, ale v schopnosti deliť sa. Keď jeho rodičia zomreli počas morovej epidémie, mladý Mikuláš sa nestiahol do seba, ale otvoril svoje srdce i dvere otcovského domu tým, ktorí to potrebovali najviac. Stal sa dedičom veľkého bohatstva, no on sa rozhodol stať predovšetkým dedičom milosrdenstva.

Najznámejší príbeh jeho života sa odohral v tichosti noci a stal sa predobrazom všetkých budúcich mikulášskych tradícií. V meste žil schudobnený šľachtic, ktorý mal tri dcéry. Pretože im nemohol dať veno, hrozilo, že dievčatá skončia v biede a hanbe. Mikuláš, ktorý sa o ich nešťastí dozvedel, nechcel chudáka zahanbiť verejným milodarom. Pod rúškom tmy sa trikrát prikradol k ich domu a otvoreným oknom vhodil dnu mešec plný zlata. Podľa legendy jeden z mešcov pristál v pančuche, ktorá sa sušila pri krbe. Týmto činom nielenže zachránil česť a budúcnosť troch mladých žien, ale ukázal svetu, že najkrajší dar je ten, ktorý nehľadá vďaku ani potlesk, ale je darovaný z čistej lásky k blížnemu.

Jeho povesť svätého muža rástla, hoci on sám po sláve netúžil. Keď v meste Myra zomrel biskup, duchovní sa nevedeli dohodnúť na nástupcovi. Rozhodli sa, že novým biskupom sa stane ten, kto ráno ako prvý vstúpi do chrámu. Tým mužom bol práve Mikuláš, ktorý sa prišiel v tichosti pomodliť. Hoci sa bránil, ľudia v ňom spoznali svojho pastiera. Ako biskup sa stal útočiskom pre všetkých prenasledovaných. Nebol to však len vľúdny starček z legiend; bol to odvážny obranca viery a spravodlivosti. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána bol väznený a mučený, no svoju vieru nezradil. Hovorí sa, že aj vo väzení bol svetlom pre ostatných a delil sa aj o posledný kúsok chleba.
Svätý Mikuláš sa stal známym nielen svojou štedrosťou, ale aj mocou svojich modlitieb. Námorníci a rybári ho začali uctievať ako svojho patróna po tom, čo sa rozšírila zvesť o zázraku na mori. Počas zúrivej búrky, keď sa loď plaviaca do Myry už-už potápala, sa zjavil muž, ktorý pomohol posádke napnúť plachty a utíšil vietor. Keď námorníci neskôr prišli do chrámu poďakovať Bohu za záchranu, v biskupovi Mikulášovi spoznali svojho záchrancu. Jeho zázraky však vždy slúžili životu, či už išlo o záchranu nespravodlivo odsúdených vojakov pred popravou, alebo o zabezpečenie obilia pre hladujúce mesto počas veľkého sucha.

Svätý Mikuláš zomrel pokojne 6. decembra okolo roku 345, no jeho príbeh sa smrťou neskončil. Jeho telo bolo neskôr prenesené do talianskeho mesta Bari, kde odpočíva dodnes a stalo sa miestom, kde sa stretáva kresťanský Východ i Západ. Jeho odkaz sa však rozšíril do celého sveta a premenil sa na symbol nekonečnej dobroty. Svätý Mikuláš nás dodnes učí, že ruky, ktoré dávajú, sú svätejšie než ústa, ktoré sa len modlia, a že skutočné zázraky sa dejú tam, kde vládne štedrosť a láska.

Svätý Mikuláš, prosím, oroduj za nás.